Audit knižníc a knižničných fondov ústredných orgánov štátnej správy

Činnosť knižníc vrátane ich zriaďovania alebo zakladania upravuje zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.

Ústredné orgány štátnej správy a organizácie v ich pôsobnosti zabezpečujú informačné potreby a požiadavky svojich zamestnancov niekoľkými spôsobmi. Alebo nakupujú základné dokumenty, knihy a časopisy zamestnancom do tzv. príručných knižníc rovnako ako iné nevyhnutné pracovné pomôcky, pričom tieto materiály len málokedy zapisujú do rôznych interných evidencií, alebo zriaďujú vlastné knižnice – predovšetkým špeciálne knižnice.

Ide o interné knižnice s úzko špecializovanými fondmi neperiodických a periodických knižničných dokumentov, ktoré sú bežne organizačnou súčasťou úradu a slúžia potrebám jeho zamestnancov. So súhlasom zriaďovateľa poskytujú na požiadanie aj služby verejnosti, teda záujemcom, ktorí nepatria medzi zamestnancov. V niektorých knižniciach pracujú profesionálni knižniční pracovníci, v iných základnú knižničnú evidenciu (prírastkový zoznam, úbytkový zoznam, výpožičnú evidenciu) vedú zamestnanci poverení výkonom tejto činnosti popri inej pracovnej náplni.

Prístup k informáciám je vzhľadom na úzky okruh používateľov v internej knižnici rýchlejší a operatívnejší než v štandardnej knižničnej sieti. Pod pojmom štandardná knižničná sieť sa chápu knižnice knižničného systému Slovenskej republiky, ktoré poskytujú knižnično-informačné služby verejnosti, teda Slovenská národná knižnica, univerzálne a špecializované vedecké knižnice, verejné knižnice a aj väčšina akademických knižníc. Poskytovanie kvalitných služieb je v týchto knižniciach v súčasnosti limitované nedostatkom finančných prostriedkov na nákup fondov, databáz a technického vybavenia, čo spôsobuje nedostatočnú ponuku a obmedzený rozsah poskytovaných informácií v primeranom čase, množstve a kvalite. Ostatné typy knižníc (školské a špeciálne) neumožňujú vo väčšej miere využívanie verejnosťou pre veľmi úzky rozsah a zameranie fondov alebo pre obmedzený prístup.

Pracovná komisia sa preto vo svojej činnosti sústredila najmä na tieto základné otázky:

• majú mať, resp. potrebujú ústredné orgány štátnej správy vlastné knižnice,
• ak áno, kto sú ich používatelia a aké sú ich informačné potreby a požiadavky,
• urýchlilo alebo spomalilo by prípadné zrušenie knižnice a presun knižničných fondov do štandardnej knižničnej siete prístup k potrebným informáciám,
• je knižničný systém Slovenskej republiky v súčasnosti schopný zabezpečiť požadované knižnično-informačné služby, ktoré uspokoja používateľov z ústredných orgánov štátnej správy,
• aké úspory alebo riziká (najmä finančné, časové) by prinieslo prípadné zrušenie existujúcich knižníc a odovzdanie ich knižničných fondov.

Dotazníkový prieskum v tých organizáciách, ktoré majú vlastné knižnice, jednoznačne ukázal, že knižnica je a bude nevyhnutná pre zabezpečenie činnosti a úloh organizácie (príloha č. 2). V informačnej spoločnosti sa ústredné orgány štátnej správy bez informácií nezaobídu a len kvalita, rýchlosť a dostupnosť rozhodnú o tom, akými formami si ich zabezpečia. Túto skutočnosť by mal akcentovať aj prístup k rozvoju štátneho informačného systému, ktorého súčasťou je knižničný systém.

Zrušenie knižníc a presun ich fondov do štandardnej knižničnej siete by možno znamenalo šetrenie (minimálne) na mzdových fondoch knihovníkov profesionálov, ale na druhej strane by sa značne obmedzil, sťažil, a tým aj podstatne predražil prístup k informáciám z iných zdrojov. Z uvedených dôvodov by nútené zrušenie a presun fondov knižníc orgánov a organizácií ústrednej štátnej správy do štandardnej knižničnej siete len zhoršil a obmedzil prístup zamestnancov k informáciám.

Ministerstvo kultúry SR v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pripravuje Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2005. Cieľom stratégie je stanoviť strategické ciele a úlohy na dobudovanie knižničného systému Slovenskej republiky s prioritou zabezpečiť pre občanov rovnaký a neobmedzený prístup k informáciám prostredníctvom knižnično-informačných služieb.

V návrhu stratégie sa kladie dôraz najmä na internetizáciu knižníc, ktoré majú slúžiť na sprístupňovanie vnútorných i vonkajších informačných zdrojov a databáz a na dobudovanie nevyhnutného technického a technologického vybavenia knižníc tak, aby sa dalo zabezpečiť popri sekundárnych informáciách aj prenášanie plných textov dokumentov. Ak sa nájdu dostatočné finančného zdroje na napĺňanie obsahu stratégie a jej jednotlivých etáp a na doplňovanie fondov knižníc, zvýši to kvalitu a rozsah štandardne poskytovaných služieb. Potom bude možné zamerať sa na optimalizáciu siete knižníc vrátane špeciálnych knižníc ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti z hľadiska ich počtu, zvažovať útlm i prípadnú redukciu v určitom časovom období.

Dôležitou podmienkou je primeraná vybavenosť ústredných orgánov štátnej správy nevyhnutným technickým vybavením, ktorá by mala umožniť operatívny prístup k informáciám bez ohľadu na formu ich nosiča a časové vzdialenosti.

Je však potrebné zdôrazniť, že i v prípade optimálneho fungovania verejných knižničných a informačných služieb bude naďalej nevyhnutné zabezpečovať pre zamestnancov určitú informačnú vybavenosť vo forme základnej odbornej, periodickej, encyklopedickej a inej literatúry, ktorú každodenne potrebujú k výkonu svojej práce ako iné pracovné pomôcky.

Stručná charakteristiku existujúcich špeciálnych knižníc ústredných orgánov štátnej správy

Ministerstvá:

Doplňujúce údaje o knižniciach ministerstiev, ich fondoch, doplňovaní, personálnom vybavení, rozpočtoch a používateľoch sú uvedené v prílohe č. 3.

Ministerstvo financií SR (MF SR)

Knižnica je prístupná zamestnancom aj verejnosti na prezenčné štúdium. Informácie o fonde sprostredkúva automatizovaný knižnično-informačný systém Libros/DOS, modul výpožičných služieb je automatizovaný. Šesť počítačov je zapojených v sieti, ktorá používateľom sprístupňuje aj internet. Zahraničné databázy sú prístupné len interným pracovníkom. Knižnica pracuje na vytvorení databázy z oblasti integrácie SR do európskych štruktúr a transformácie ekonomiky a plánuje vystaviť bázu článkov na internetovej stránke MF SR. Ide o dobre vybavenú modernú knižnicu pracujúcu v pekne zariadenom interiéri. MF SR pokladá knižnicu za nevyhnutnú súčasť informačnej podpory svojej činnosti, čo dokumentuje aj jeho starostlivosť o budovanie knižnice.

Ministerstvo spravodlivosti (MS SR)

Knižnica obsahuje 8 500 zväzkov kníh, prevažne zákonov od čias Rakúsko-Uhorska až podnes. Počet odoberaných periodík: 34. Okrem vlastných zamestnancov slúži aj zamestnancom Generálnej prokuratúry a Najvyššieho súdu SR. Právnické informačné databázy obhospodaruje odbor informatiky. Je to klasická knižnica, buduje príslušné majetkovoprávne evidencie a katalóg.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR)

Knižnica má viac ako 42 000 zväzkov odbornej literatúry, je budovaná na profesionálnej úrovni a umiestnená vo veľmi vyhovujúcich priestoroch. Okrem kníh a periodík sprístupňuje normy, ktoré sú spracúvané podľa príslušných predpisov, spravuje aj niektoré projektové dokumentácie. Osobitne treba zdôrazniť spracúvanie článkov z odborných periodík pre potreby svojich používateľov, ktoré sú prístupné prostredníctvom intranetu. Požiadavky používateľov ministerstva sú uspokojované aj prostredníctvom intranetu alebo absenčnými výpožičkami. Knižnica slúži aj pre verejnosť. V roku 1999 prevzala knižnicu po zaniknutom Úrade pre stratégiu rozvoja vedy SR.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR)

Technická knižnica MDPT SR vznikla v roku 1993 ako príručná knižnica s cieľom pokryť informačné potreby pracovníkov odborných a prierezových útvarov MDPT SR a rezortných organizácií. Je zameraná na technickú literatúru z oblasti všetkých druhov dopráv, pôšt a telekomunikácií, informatizáciu dopravy, logistiku, na oblasť ekonomických vied, a to predovšetkým na makroekonomiku, manažment, finančníctvo a štatistiku, ekológiu, integračnú politiku SR do európskych a transatlantických štruktúr. Informačné pramene získava knižnica do svojho fondu všetkými dostupnými formami, ako sú kúpa, výmena, dar, pričom jej činnosť sa financuje výhradne zo zdrojov rozpočtovej kapitoly MDPT SR. V súčasnosti obsahuje knižničný fond 1616 knižničných jednotiek a skladá sa z viacerých čiastkových fondov: z fondu kníh a viazaných ročníkov zbierky zákonov, z fondu neviazaných ročníkov časopisov, z fondu technických noriem, výskumných správ (Výskumný ústav dopravný v Žiline, Výskumný ústav spojov v Banskej Bystrici), telekomunikačných predpisov, štatistických publikácií. Knižnica sprístupňuje svoj fond a poskytuje svoje služby formou prezenčných i absenčných výpožičiek a prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby aj používateľom mimo rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR)

Knižničné informačné centrum pôsobí (KIC) pri MH SR 9 rokov. Je to špecializovaná knižnica s vysoko vyprofilovanou literatúrou. Fondy obsahujú úzko špecializované dokumenty zamerané na uspokojovanie informačných potrieb zamestnancov ministerstva. KIC odoberá až 120 titulov periodík. Jeho činnosť je financovaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva. KIC má mimoriadne dobré materiálno-technické vybavenie a priestorové i personálne zabezpečenie.

Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV SR)

Ministerstvo neodovzdalo dotazník k auditu, pretože otázky týkajúce sa knižnice pri dodržaní povinností zo zákona č. 183/2000 Z. z. považuje za internú záležitosť zriaďovateľa. Ide o špeciálnu knižnicu interného charakteru slúžiacu iba zamestnancom ministerstva.

Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR (MSPNM SR)

Knižnica bola prebratá z Federálneho úradu pre hospodársku súťaž. Jej fond tvoria domáce i zahraničné neperiodické a periodické publikácie. Obsahuje viac ako 2 300 knižničných jednotiek. Svoje služby poskytuje väčšinou zamestnancom ministerstva. Ak dôjde k zrušeniu ministerstva, bude treba fondy presunúť do inej knižnice.

Ministerstvá, ktoré uviedli, že nemajú špeciálnu knižnicu podľa zákona č. 183/2000 Z. z.:

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR)

Ministerstvo zdravotníctva však ako právnickú osobu zriaďuje špecializovanú vedeckú knižnicu s celoslovenskou pôsobnosťou – Slovenskú lekársku knižnicu, ktorá má v knižničnom systéme dôležité postavenie aj ako metodické pracovisko pre sieť špeciálnych lekárskych knižníc.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR)
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR)
Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MP SR)
Ministerstvo kultúry SR (MK SR)

Ministerstvo kultúry koordinuje a zabezpečuje výkon štátnej správy v oblasti knižníc a ako právnické osoby zriaďuje Slovenskú národnú knižnicu v Martine, Univerzitnú knižnicu v Bratislave (univerzálna vedecká knižnica) a Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebedu so sídlom v Levoči (špeciálna knižnica s celoštátnou pôsobnosťou).

Ministerstvo školstva SR (MŠ SR)

Ministerstvo školstva zriaďuje ako právnickú osobu špecializovanú vedeckú knižnicu s celoslovenskou pôsobnosťou Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky s osobitnými úlohami v knižničnom systéme vrátane metodickej pôsobnosti vo vzťahu k špeciálnym technickým knižniciam.

Ako organizačná zložka Ústavu informácií a prognóz školstva, organizácie zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva školstva, pracuje Slovenská pedagogická knižnica (ďalej len “SPgK”), ktorej charakteristika je uvedená v prílohe č. 4. Dokument Audit v dodatku č. 1 uvádza Ústav informácií a prognóz školstva pod písm. b) medzi inštitúciami, ktorých sa dotýka odporúčanie auditu na integráciu časti inštitucionálnej kapacity s príslušným ústredným orgánom štátnej správy a navrhuje sa transformácia podľa písmen c) a e). V Audite sa zároveň odporúča odovzdať knižničné a múzejné kapacity ústavu do pôsobnosti ministerstva kultúry.

Zákon č. 183/2000 Z. z. SPgK explicitne definuje ako špecializovanú vedeckú knižnicu, pričom vedecká knižnica sa podľa citovaného zákona má zriaďovať ako právnická osoba. Rovnako zákon č. 182/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel, uvádza v prílohe ako odberateľa povinného výtlačku subjekt SPgK.

Vzhľadom na to, že SPgK ako špecializovaná vedecká knižnica s celoslovenskou pôsobnosťou plní zo zákona úlohy nezastupiteľné v rámci knižničného systému pre oblasť školských a akademických knižníc, audit knižníc a knižničných fondov odporúča ministerstvu školstva pri dodržaní zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov zriadiť SPgK ako právnickú osobu v súlade so zákonom o knižniciach. Jej presun do zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry sa neodporúča, lebo všetky špecializované vedecké knižnice zriaďujú priamo rezorty, ktoré informačne zabezpečujú. V prípade SPgK je toto riešenie nevyhnutné aj z toho dôvodu, že musí pôsobiť ako ústredné metodické pracovisko pre školské knižnice, ktoré sú najpočetnejším typom knižníc v Slovenskej republike a ktoré treba v súlade s koncepčným riešením výchovy a vzdelávania revitalizovať.

Ministerstva obrany SR (MO SR) sa audit netýkal.

Ministerstva vnútra SR (MV SR) má pri Policajnom zbore knižnicu, ktorá však nie je prístupná verejnosti, pretože podlieha osobitným predpisom. Audit sa jej netýkal, pretože je súčasťou ozbrojených zložiek.

Ostatné ústredné orgány štátnej správy:

Doplňujúce údaje o knižniciach na ostatných orgánoch štátnej správy SR, o ich fondoch, doplňovaní, personálnom vybavení, rozpočtoch a používateľoch sú uvedené v prílohe č. 5.

Štatistický úrad SR (ŠÚ SR)

Knižnica má vysoko špecializované fondy jedinečného charakteru. Vznikla v r. 1974 a súčasný fond knižnice tvorí domáca aj zahraničná periodická i monografická tlač z odborov ekonomika, štatistika, právo, technika, jazykoveda atď., ktorá je nevyhnutne potrebná pre činnosť úradu a musí byť k okamžitej dispozícii. Fond využívajú domáci aj externí používatelia. Záujem o služby knižnice má stúpajúcu tendenciu. V knižnici sa buduje databáza štatistických informácií a sprístupňuje sa širokej verejnosti.

Protimonopolný úrad SR (PÚ SR)

Knižnica vznikla v roku 1993. Prednostne poskytuje služby zamestnancom úradu, ale je prístupná aj externým používateľom. Jej fond obsahuje 2 731 knižničných jednotiek a je zameraný najmä na ekonomiku, právo, chémiu, poľnohospodárstvo, energetiku, štatistické materiály a spotrebný priemysel. Zabezpečuje monitoring dennej tlače a rešerše.

Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR)

Úrad má od roku 1993 špeciálnu a jedinú patentovú knižnicu v SR. Jej fond tvorí viac ako 14 mil. knižničných jednotiek a obsahuje slovenské patentové spisy, úžitkové vzory, priemyselné vzory, ochranné známky, vestníky, triedniky a odbornú periodickú a neperiodickú tlač z oblasti priemyselného vlastníctva. Poskytuje služby vlastným zamestnancom a externým používateľom.

Ústredné úrady, ktoré uviedli, že nemajú špeciálnu knižnicu
podľa zákona č. 183/2000 Z. z.:

Úrad vlády SR (ÚV SR)
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR)
Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR)
Úrad pre verejné obstarávanie SR (ÚVO SR)
Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR SR)
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Úrad je zriaďovateľom Geodetického a kartografického ústavu, kde je knižnica, ktorá zabezpečuje služby aj pre potreby úradu.

Pracovná skupina sa čiastočne zaoberala aj špeciálnymi knižnicami organizácií v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú uvedené v dodatku č. 1 dokumentu Audit.

V mnohých týchto inštitúciách fungujú výborne vybavené knižnice s unikátnymi knižničnými fondmi, do ktorých štát investoval nemalé finančné prostriedky. Keďže často ide o fondy v rozsahu niekoľko desiatok tisíc, je potrebné sa vážne zaoberať tým, čo bude s nimi v prípade, ak dôjde k zrušeniu, transformácii alebo zmene právnej formy organizácie, ktorá ich zriaďuje. V § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 183/2000 Z. z. sa zriaďovateľovi ukladá ponúknuť vyradené knižničné dokumenty alebo knižničný fond knižnice, ktorá sa zrušila, iným knižniciam; prednostné právo na získanie vyradených knižničných dokumentov majú knižnice s konzervačnou funkciou.

Na informáciu uvádzame v prílohe č. 6 vybrané organizácií z dodatku č. 1, ktoré spravujú knižnice. Údaje sú z dotazníka alebo ich získala pracovná skupina.