Brexit

Brexit vo vzťahu k audiovízii a autorskému právu

 

Od 1. januára 2021 je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Spojené kráľovstvo) treťou krajinou z hľadiska vykonávania a uplatňovania práva Únie v členských štátoch EÚ.

 

Oblasť audiovízie

 

Pre oblasť audiovizuálnych mediálnych služieb to má následky jednak v súvislosti so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), ktorá bola revidovaná Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej ako „smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“), ako aj v súvislosti s Európskym dohovorom Rady Európy o cezhraničnej televízii, ktorého zmluvnou stranou Spojené kráľovstvo ostáva.

 

Poskytovateľ audiovizuálnych mediálnych služieb, usadený v Spojenom kráľovstve v zmysle smernice  o audiovizuálnych mediálnych službách, môže patriť do právomoci jedného z členských štátov, ak splní kritériá stanovené v článku 2 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.

Poskytovateľ mediálnej služby sa v zmysle článku 2 ods. 3 písm. c) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách považuje za usadeného v členskom štáte,

ak poskytovateľ mediálnej služby má svoje sídlo v jednom členskom štáte, ale rozhodnutia o audiovizuálnej mediálnej službe sa prijímajú v tretej krajine alebo naopak, považuje sa za usadeného v dotknutom členskom štáte za predpokladu, že podstatná časť zamestnancov zapojených do výkonu činnosti audiovizuálnej mediálnej služby pôsobí v tomto členskom štáte.

Členské štáty EÚ môžu prijímať akékoľvek opatrenia, ktoré budú pokladať za vhodné v súvislosti s audiovizuálnymi mediálnymi službami prichádzajúcimi zo Spojeného kráľovstva ako tretej krajiny, ktoré nebudú spĺňať podmienky stanovené v článku 2 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách za predpokladu, že budú v súlade s právom Únie a medzinárodnými záväzkami Únie a prípadne v medziach Európskeho dohovoru Rady Európy o cezhraničnej televízii.

 

Na audiovizuálne mediálne služby poskytovateľov mediálnych služieb zo Spojeného kráľovstva, ktoré budú prijímané alebo opätovne vysielané v EÚ sa ďalej nevzťahuje sloboda príjmu a retransmisie stanovená v článku 3 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.

Členské štáty preto majú právo na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov a prípadne v medziach Európskeho dohovoru Rady Európy o cezhraničnej televízii obmedziť príjem a retransmisiu audiovizuálnych mediálnych služieb pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva.

Poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb usadení v Spojenom kráľovstve a poskytujúci audiovizuálne mediálne služby v Európskej únii by mali prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie súladu s každým z vnútroštátnych režimov, v ktorých plánujú poskytovať služby. Poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb v Európskej únii, ktorí chcú poskytovať služby v Spojenom kráľovstve budú musieť spĺňať pravidlá Spojeného kráľovstva.

V článkoch 13, 16 a 17 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sú stanovené osobitné pravidlá na podporu distribúcie a výroby európskych diel, ako je napríklad minimálna kvóta vyhradená pre európske diela. V článku 1 ods. 1 písm. n) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sa za „európske“ považujú diela s pôvodom v tretích európskych krajinách, ktoré sú stranou Európskeho dohovoru Rady Európy o cezhraničnej televízii a ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 3 predmetného článku. Preto sa v súlade so znením smernice a bez toho, aby bola dotknutá možnosť zmeny právneho rámca diela pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva považujú na účely splnenia kvót podľa článku 13, 16 a 17 smernice za európske diela aj po dátume vystúpenia.

V súvislosti s Európskym dohovorom Rady Európy o cezhraničnej televízii uvádzame, že Spojené kráľovstvo je zmluvnou stranou dohovoru spolu s 20 z 27 členských štátov EÚ. Zmluvnými stranami nie sú: Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko a Švédsko. Európsky dohovor Rady Európy o cezhraničnej televízii zaručuje slobodu príjmu medzi stranami a stanovuje, že strany dohovoru na svojom území nebudú obmedzovať prevzaté vysielanie programových služieb, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru. Predmetom úpravy dohovoru sú však služby televízneho vysielania a dohovor sa nevzťahuje na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a služby platforiem na zdieľanie videí.

 

Oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom

Nakoľko oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom nie je plne harmonizovaná a pretrváva značná fragmentácia právnych úprav (najmä v oblasti zmluvného práva), neočakáva sa masívny vplyv brexitu na túto oblasť. Navyše je potrebné zdôrazniť, že oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom (ako aj ďalších oblastí práva duševného vlastníctva) je v značnej miere rámcovo upravená na úrovni medzinárodného práva a Spojené kráľovstvo je podobne ako ostatné krajiny Európy (a sveta) vrátane Slovenskej republiky účastníkom medzinárodných zmlúv v gescii Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO, v rámci štruktúr OSN) a Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tieto medzinárodné zmluvy, ktoré sú vo významnej (okrem iného i v hmotnoprávnej) miere pretavené do práva EÚ, garantujú vysokú mieru stability regulácie danej oblasti bez ohľadu na členstvo Spojeného kráľovstva v EÚ. To sa týka najmä stanovenia základných práv autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielajúcich organizácií a súvisiacich výnimiek a obmedzení, čo potvrdzuje aj dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

Napriek tomu, že už aj na medzinárodnej úrovni (WIPO) sa postupne objavujú tendencie smerom k prebratiu čisto európskych konceptov autorského práva (napr. právo autora na odmenu pri ďalšom predaji diela výtvarného umenia, sui generis právo k databázam), medzinárodná debata o týchto témach na pôde WIPO zatiaľ nie je natoľko komplexná, že by sa v dohľadnej dobe dalo očakávať uzavretie špeciálnej medzinárodnej zmluvy k týmto právam. Preto je dôležité, že dohoda EÚ so Spojeným kráľovstvom napr. špeciálne právo na odmenu pri ďalšom predaji obsahuje. Naproti tomu, problematike právnej ochrany databáz a problematike právnej ochrany počítačových programov sa táto dohoda nevenuje, čo časom môže spôsobiť odchýlky v právnych poriadkoch. Podobným osobitným prípadom je problematika tzv. vyčerpania práv (zánik práva autora udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela okamihom prvého oprávneného prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo rozmnoženine diela, a to pre originál diela alebo rozmnoženinu diela, ktorá bola predmetom tohto prevodu vlastníckeho práva), ktorá však začína byť aj v oblasti európskeho autorského práva značne fragmentovaná. Dôvodom sú najmä odlišné pravidlá pre on-line prostredie kvôli absencii hmotného nosiča, na ktorom je tento princíp postavený. Dohoda EÚ so Spojeným kráľovstvom sa tejto problematike venuje len do tej miery, že umožňuje EÚ aj Spojenému kráľovstvu stanoviť si v tejto oblasti vlastné pravidlá.

Pokiaľ ide o problematiku kolektívnej správy práv, tam sa vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ prejaví najmä v oblasti poskytovania multiteritoriálnych licencií. Na základe dohody sa však naďalej bude podporovať spolupráca medzi organizáciami kolektívnej správy práv a zvyšovanie miery transparentnosti jej výkonu.

Brexit ovplyvní výrazne uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničnej prenosnosti on-line obsahových služieb na vnútornom trhu, cieľom ktorého je umožniť používateľom v celej EÚ širší on-line prístup k dielam. Cezhraničná prenosnosť sa týka on-line obsahových služieb, ktoré sú spotrebiteľom zákonne prístupné, resp. obsahu, ktorý si zakúpili alebo prenajali on-line v krajine pobytu a ku ktorému chcú mať prístup aj počas cestovania v rámci EÚ. Cieľom nariadenia je odstrániť prekážky cezhraničnej prenosnosti, aby sa dali účinnejšie splniť potreby používateľov a aby sa podporila inovácia v prospech spotrebiteľov, poskytovateľov služieb a držiteľov práv. Toto nariadenie sa už na území Spojeného kráľovstva neuplatňuje, a teda spotrebitelia z členských štátov EÚ vo vzťahu k územiu Spojeného kráľovstva nebudú môcť využívať tento právny nástroj a pri vycestovaní do Spojeného kráľovstva nebudú môcť používať on-line služby predplatené vo svojom domovskom štáte v rovnakej miere, ako keby svoj domovský štát fakticky neopustili.

Čo sa týka dvoch nových autorskoprávnych smerníc EÚ (smernica 2019/790 a smernica 2019/789), ktorých transpozícia momentálne prebieha v členských štátoch EÚ, Spojené kráľovstvo uviedlo, že smernice nebude implementovať do svojho právneho poriadku, keďže ich transpozičná lehota (t.j. 7. júna 2021) uplynie až po prechodnej dobe Brexitu. Spojené kráľovstvo však plánuje podrobne preskúmať svoj režim autorského práva, vrátane posúdenia rozsahu zodpovednosti on-line služieb za zverejňovanie autorskoprávne chráneného obsahu na platformách.