Harmonogram a proces nastavenia cieľov

Zapojenie odbornej verejnosti do príprav návrhu cieľov a merateľných ukazovateľov pre kultúrne politiky na Slovensku

Aktualizované k 9/2023

Návrh cieľov a merateľných ukazovateľov kultúrnych politík sa stal od roku 2022 súčasťou diskusií o kultúrnej politike v rámci kultúrneho a kreatívneho sektora, ako aj pre nadrezortnú komunikáciu. Preto bola odborná verejnosť zapojená do procesu príprav od úvodných fáz vypracovania návrhu. Pri príprave znenia cieľov a merateľných indikátorov bolo zapojených vyše 200 externých expertov (viac v harmonograme nižšie). Túto úlohu odborne gestoruje Inštitút kultúrnej politiky (ďalej IKP).

Živý dokument

Návrh súboru cieľov a merateľných ukazovateľov pre kultúrne politiky na Slovensku má charakter živého dokumentu, je určený pre vykonávateľov kultúrnej politiky, politickú reprezentáciu, ktorá sa venuje kultúrnej politike, analytikov a hodnotiteľov kultúrnej politiky. Validita návrhu cieľov a merateľných ukazovateľov kultúrnych politík sa nedá získať politickým schválením, ale skôr odborným využitím v praxi. To znamená, že sa nejedná o nelegislatívny materiál schválený vládou, ale o výstup ministerstva kultúry ako model merania dopadov kultúry, ktorý vláda žiadala vypracovať v revízii výdavkov na kultúru (viď opatrenie č. 8.1 v implementačnom pláne). Očakáva sa, že po prvom vyhodnotení kultúrnych politík bude potrebné návrh aktualizovať pre lepšie prepojenie stanovených kritérií s cieľmi (viď dokument Súbor cieľov kultúrnych politík), zrozumiteľnosť indikátorov, dopĺňanie zdrojov dát. Po aktualizácii očakávame, že sa model ustáli a bude podkladom hodnotenia dopadov kultúry a kreatívneho priemyslu pre akúkoľvek demokratickú vládu.

V prvej edícii boli spracované návrhy cieľov a merateľných ukazovateľov pre strešnú kultúrnu politiku, pre všetkých 13 sektorových kultúrnych politík a 2 prierezové kultúrne politiky – č. 14 Záujmová umelecká činnosť a č. 16 Kultúra národnostných menšín.

V ďalších edíciách sa ráta s návrhom vyhodnotenia aj pre politiky č. 15. Vzdelávanie profesionálov pôsobiacich v oblasti kultúry; 17. Kultúra znevýhodnených skupín; 18. Štátny jazyk a komunikácia; 19. Cirkvi a náboženské spoločnosti.

Všetky návrhy aj vyhodnotenia sledujte na tejto stránke: Systém cieľov a merateľných ukazovateľov kultúrnych politík?

Pripomienky k návrhom, či použitým dátam, môžete posielať na: zuzana.borosova@culture.gov.sk; ikp@culture.gov.sk

Harmonogram tvorby cieľov a merateľných ukazovateľov kultúrnych politík od roku 2020

Júl 2020	Revízia výdavkov na kultúru definovala pilotné ciele kultúrnej politiky aj so spôsobom vyhodnotenia. Tie boli podkladom pre opatrenia v Implementačnom pláne revízie výdavkov. V rámci opatrenia 8. bolo zároveň zadané dopracovanie cieľov kultúrnych politík.
Január 2021 – Apríl 2022	Prvá edícia – návrh súboru cieľov a merateľných ukazovateľov pre kultúrne politiky na Slovensku. Pre vysoký počet kultúrnych politík a náročnosť spracovania tém bolo nevyhnutné návrh vypracovávať postupne, pričom v prvej edícii tvorba prebiehala nasledovne: V procese tvorby IKP uskutočnil dve kolá konzultácií: • Konzultácie pre prvý návrh: intenzívna spolupráca s odborníkmi na ministerstve, v jeho zriadených organizáciách a externými odborníkmi. o Vo forme dialógu a/alebo pripomienkovania textu prebiehali konzultácie najmä v apríli – júli 2021, konkrétne: pri 2 politikách (č. 4 a 14) vznikal návrh v dialógu medzi analytikom a interným gestorom. Pri 5 politikách (č. 1, 2, 3, 9, 10) bol návrh IKP pripomienkovaný s interným gestorom, pri 4 politikách umenia bol návrh IKP pripomienkovaný s dokumentačno-metodickou organizáciou MK SR. o Pri 3 politikách KKP a politike kultúry národnostných menšín bol návrh vypracovaný v súčinnosti interného sektora, analytika a cielene osloveného externého gestora najmä v decembri 2021 – apríli 2022. o Strešnú kultúrnu politiku vypracoval IKP v spolupráci so sociologičkou Z. Réveszovou, najmä v novembri 2021 – apríli 2022. • Externé pripomienkovanie: prebehlo 16 online konzultácií s 200 externými expertmi, pričom 25 expertov poslalo aj písomné pripomienky. Experti boli vybraní na základe vopred určených kritérií pre zloženie poradnej tematickej skupiny. Kritériá boli zvolené v súčinnosti s odborom kreativity a odborníkmi na participáciu. Vznikla tak skupina expertov zložená z poradných orgánov ministerky a z online dotazníka (viď nižšie), doplnená na základe kritérií vyváženosti. Pripomienkovanie prebiehalo najmä v októbri – decembri 2021. Každá skupina mala aspoň 1 experta / expertku za: o štátnu inštitúciu (metodickú); o regionálnu inštitúciu (zriaďovanú a nezriaďovanú) – aspoň z 3 krajov; o profesijné združenia; o akademickú obec; o nezávislú osobnosť/odborníka; o aspoň 3 pododvetvia v rámci 1 oblasti; o aspoň 3 časti distribučného reťazca v rámci 1 oblasti; o významného poskytovateľa dotácií. • Počas februára 2022 prebehla prezentácia politiky č. 16 na Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. • Všetky návrhy boli prekonzultované aj so zástupcami Útvaru hodnoty za peniaze.
Apríl 2022 – súčasnosť	Prvá edícia – dátové vyhodnotenie kultúrnych politík • IKP vypracúva prvé vyhodnotenia kultúrnych politík, ktoré zverejňuje na svojich stránkach, po interných pripomienkach. Následne sa ráta so sprístupnením vyhodnotenia odbornej obci, pričom môže vzniknúť aktualizovaná verzia na základe ďalších diskusií. • V rámci príprav Stratégie KKP 2030 je zadefinovaný proces vyhodnotenia v spolupráci s odbornou obcou.
2022 – súčasnosť	Druhá edícia – návrhy cieľov a merateľných ukazovateľov • Proces tvorby pre ďalšiu edíciu politík sa rozbehne po ukončení prvej edície, prípadne na základe rôznych partnerstiev prebieha už od roku 2022, a bude priebežne aktualizovaný na tejto stránke. • Počas mája 2022 prebehla konzultácia s externými expertmi pre politiku č. 15. Vzdelávanie profesionálov pôsobiacich v oblasti kultúry.

Viac o dotazníku „Ako vyhodnocovať dopady kultúry“

V októbri 2021 IKP uskutočnil prieskum na tému „Ako vyhodnocovať dopady kultúry“ prostredníctvom online pološtrukturovaného dotazníka pre širšiu odbornú verejnosť. Okrem zistenia záujmu expertov zapojiť sa do pripomienkovania návrhov k cieľom kultúrnych politík bolo cieľom zmapovať základné predstavy a podnety aktérov a aktérok zo všetkých oblastí kultúry na tému dôležitosti existencie kultúrnej stratégie a konkrétne na tému strategických potrieb v jednotlivých oblastiach kultúrnych politík.

Celkovo prišlo 127 odpovedí so súhlasom na spracovanie, ale do prieskumu sa zapojilo spolu až 785 respondentov. Napriek nižšiemu počtu zaslaných odpovedí považujeme získané podnety z dotazníka za výpovedné, v časti všeobecných otázok kultúrnej politiky slúžili ako jeden z podkladov pre prípravu Stratégie kultúry do roku 2030.

Dotazník bol vyhodnotený v dvoch fázach: Odpovede z dotazníka slúžili ako podklad pre pripomienky cieľov a merateľných ukazovateľov, ktoré vyhodnocovali najmä analytici IKP a mnohé boli zapracované do finálneho návrhu.

V druhej fáze sa komentármi zaoberal tím prípravy stratégie KKP 2030.

Odpovede na otázky venované konkrétnym devätnástim oblastiam kultúrnych politík zodpovedali respondenti (v počte od 5 do 47), ktorí reprezentovali širokú škálu kultúrnych a umeleckých profesií: riaditelia a pracovníci kultúrnych oddelení verejných úradov, kultúrni manažéri, odborní pracovníci kultúrnych inštitúcií, riaditelia, umelci, prezidenti asociácií, výskumní pracovníci vzdelávacích inštitúcií v umeleckých a kultúrnych oblastiach a iní.

Základné výsledky dotazníka

Všeobecná časť dotazníka sa venovala základným postojom v oblasti riadenia kultúry, konkrétne otázkam, nakoľko dôležitá je ucelená štátna stratégia, uplatňovanie princípu hodnoty za peniaze v kultúre a umení, či je dôležité vyhodnocovanie výsledkov kultúrnej politiky na základe merateľných ukazovateľov, a akú úlohu má hrať verejný záujem vo verejných politikách.

Až 76% respondentov úplne alebo skôr súhlasilo s tým, že kultúra a kreatívne sektory potrebujú ucelenú štátnu stratégiu, ktorá by zahŕňala všetky oblasti kultúrnych politík. Zároveň 65% súhlasilo, že verejný záujem by mal byť kľúčovým východiskom pre jednotlivé kultúrne politiky a 57% sa stotožnilo s tým, že výkon kultúrnych politík by mal byť pravidelne hodnotený na základe merateľných ukazovateľov. S tým, že princíp hodnoty za peniaze by sa mal uplatňovať aj v kultúre a umení, úplne alebo čiastočne súhlasilo 42% participantov, odpoveď niekde medzi označilo 24 % respondentov.

Zároveň nás zaujímalo, ako je odborná verejnosť naklonená viac či menej aktívnej participácii na prípravách stratégie kultúry, ako aj to, ku ktorým konkrétnym oblastiam kultúrnych politík by sa participanti radi vyjadrovali.

Zo získaných odpovedí bolo vidieť pomerne silný záujem o účasť na verejných procesoch tvorby kultúrnych stratégií, najmä v podobe jednorazových konzultácií, písomných pripomienok, ale aj formou účasti na pracovných skupinách.