Spoločenská dôvera

Najvýznamnejší dopad kultúry identifikovaný v rámci vyhodnotenia cieľov kultúrnej politiky, je spoločenská dôvera. Spoločenskú dôveru je možné vnímať ako koncept, ktorý zahŕňa niekoľko typov dôvery v rámci danej spoločnosti. Konkrétne ide o dôveru vo vládu, v médiá, vo verejné inštitúcie, alebo o medziľudskú dôveru. Všetky tieto typy dôvery prispievajú do celkového obrazu spoločenskej dôvery a navzájom sa ovplyvňujú. Dôvera vo vládu a dôvera vo verejné inštitúcie sa týkajú výkonu štátnej moci, no s dôrazom na rôzne aspekty štátu. Kým dôvera vo vládu môže byť vnímaná skôr ako dôvera v politické vedenie, resp. konkrétnych reprezentantov štátu, či iných úradníkov dôvera vo verejné inštitúcie vypovedá o dôvere v samotný štátny aparát. Medziľudská dôvera je vnímaná na osobnejšej úrovni v rámci bezprostredného okolia jednotlivcov. Spolu s dôverou vo vládu a verejné inštitúcie ide o kľúčové aspekty sociálnej kohézie a solidarity v rámci spoločnosti. Dôvera v médiá predstavuje ďalší pilier fungujúceho demokratického štátu a hrá dôležitú úlohu vo vnímaní spoločenských problémov a polarizácie obyvateľstva krajiny. Spoločenská dôvera je základný ukazovateľ napĺňania cieľa kultúrnej politiky na politicko-manažérskej úrovni.

Kvalitnejšia kultúrna politika má pozitívny vplyv na spoločenskú dôveru, toleranciu, prispieva k budovaniu komunít, sociálnej kohézií a tým aj k väčšej spoločenskej dôvere. Dopad kultúrnej politiky sa meria prostredníctvom spoločenskej dôvery, keďže medzi spoločenskou dôverou a kultúrnou participáciou existuje pozitívna korelácia, a to nielen v prípade pasívnej, ale aj aktívnej participácie. Participácia na kultúre a umení má pritom preukázaný potenciál pozitívneho vplyvu aj na budovanie komunít. Tieto komunity prispievajú k sociálnej kohézií, ktorá rozvíja dôveru v rámci spoločnosti. Okrem kultúrnej participácie existuje korelácia aj medzi spoločenskou dôverou a vnímaním spoločenských problémov či polarizáciou skupín s rozdielnymi názormi, kde je vplyvným faktorom používanie médií.

Spoločenské dopady jednotlivých oblastí kultúrnej politiky na seba navzájom vplývajú, pričom ako kľúčový bol identifikovaný dopad na celkovú spoločenskú dôveru (Tabuľka 1).Kultúrna participácia, starostlivosť o kultúrne dedičstvo, mediálna a cirkevná politika vplývajú na spoločnosť rôznym spôsobom. Medzi ich dopadmi, ktorými sú zvyšovanie kvality médií, rozvoj kritického myslenia, zvýšená otvorenosť a rozvoj komunít, sú vzájomné vzťahy. Tieto dopady sami o sebe sú pre spoločnosť pozitívnym javom, no ich vyústenie v rôzne typy dôvery je kľúčové, keďže jednotlivé dopady spája v zastrešujúci koncept spoločenskej dôvery.

Tabuľka 1 Jednoduchý model vplyvu kultúrnej politiky na spoločenskú dôveru

Zdroj: IKP

Ako zástupný merateľný ukazovateľ spoločenskej dôvery bola zvolená dôvera vo vládu, vzhľadom na kvalitu dostupných dát. Kultúrna politika má vplyv na rôzne typy spoločenskej dôvery, ktoré sú kvantitatívne vyhodnocované pre rôzne krajiny na rôznej časovej báze. Pre potreby pravidelného vyhodnocovania plnenia hlavného cieľa kultúrnej politiky je potrebný merateľný ukazovateľ sledovaný na každoročnej báze, so štandardizovanou metodikou, dlhodobo zostavovaný pre rôzne krajiny. Spoločenská dôvera, ako zastrešujúci koncept nie je vyhodnocovaná spôsobom, ktorý by spĺňal tieto kritériá, preto bola ako zástupný ukazovateľ zvolená dôvera vo vládu meraná každoročne v rámci krajín OECD (Box 1).

Box 1 Merateľný ukazovateľ dôvery vo vládu

Podľa metodiky OECD ukazovateľ „Dôvera vo vládu“ meria dôveru občanov a podnikateľov, že vláda koná férovo a správne. Údaje o dôvere vo vládu sa získavajú prostredníctvom prieskumov. Respondenti si s pojmom vláda spájajú najmä politické vedenie a zástupcov štátu na národnej úrovni. Výsledky prieskumov o dôvere vo vládu sa preto môžu líšiť nielen na základe kontextových a kultúrnych faktorov jednotlivých krajín, ale aj na základe toho, ako sú v krajinách rozdelené kompetencie medzi národnou a regionálnou úrovňou štátu.

Tento merateľný ukazovateľ je považovaný za vhodný zástupný ukazovateľ dôvery z nasledujúcich dôvodov:

pokrýva kľúčový aspekt spoločenskej dôvery – fungujúca a dôveryhodná vláda je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti,

je všeobecnejší než iné dostupné čiastkové ukazovatele o spoločenskej dôvere (napr. dôvera v médiá),

je častejšie sledovaný ako iné čiastkové ukazovatele o spoločenskej dôvere (napr. medziľudská dôvera, dôvera vo verejné inštitúcie),

je medzinárodne porovnateľný na úrovni OECD, EÚ aj V4,

meria dopad kultúrnej politiky na kvalitu a kultúrnosť verejného diskurzu,

je sledovaný dôveryhodnou inštitúciou s predpokladanou dostupnosťou dát v budúcnosti (OECD).

Zdroj: IKP

Na Slovensku má dôvera vo vládu dlhodobo klesajúci trend a zaostáva v medzinárodnom porovnaní za krajinami V4, ako aj za krajinami EÚ (Graf 1).Dôvera vo vládu na Slovensku bola v rokoch 2019 a 2021 na svojich historických minimách a dostala sa pod priemer z rokov 2010 až 2021. Po porovnateľných výsledkoch s krajinami V4 sa Slovensko drží od roku 2017 na chvoste V4 a to aj napriek tomu, že všetky krajiny V4 zaznamenali v posledných rokoch pokles dôvery vo vládu. V rokoch 2010 až 2016 malo Slovensko v priemere dokonca najvyššiu dôveru spomedzi krajín V4 (31,4 %), no v období 2017 až 2021 došlo oproti predošlému obdobiu v prípade Slovenska k najvýraznejšiemu poklesu čo ho posunulo na poslednú priečku v rámci V4.

Slovensko spolu s ostatnými krajinami V4 dlhodobo zaostáva za celkovým priemerom dôvery vo vládu v rámci EÚ a rozdiel sa prehlbuje (Graf 1). Dlhodobá dôvera vo vládu dosahuje na Slovensku 30,2 %, pričom priemer v EÚ predstavuje hodnotu 41 %.Rozdiel medzi krajinami V4 a EÚ sa v tomto aspekte ešte prehĺbil v období rokov 2019 až 2021, kedy tieto krajiny postihla pandémia a vojna v ich bezprostrednej blízkosti – na Ukrajine. V tomto období došlo v krajinách V4 k výraznému poklesu, pričom je krajinách EÚ možné sledovať pozitívny trend vývoja dôvery vo vládu.

Graf 1 Vývoj dôvery vo vládu na Slovensku, v krajinách V4 a EÚ v rokoch 2010 – 2021, v %

Zdroj: OECD, spracovanie IKP

V roku 2021 bolo Slovensko v miere dôvery vo vládu v rámci EÚ na poslednom mieste (Graf 2). Kým sa v rokoch 2010 – 2016 Slovensko pohybovalo v rámci 22 dopytovaných krajín EÚ v priemere okolo 13. až 14. miesta, v rokoch 2017 – 2021 to bolo v priemere 18. miesto. V roku 2019 sa umiestnilo na predposlednom mieste a v najaktuálnejšom dopytovaní z roku 2021 dokonca na poslednom. Aj v tomto porovnaní je klesajúci trend Slovenska v dôvere vo vládu viditeľný, obzvlášť v kontexte stúpajúcej priemernej dôvere vo vládu v rámci EÚ.

Graf 2 Dôvera vo vládu v krajinách EÚ v roku 2021, v %