Dnešným Dňom ľudských práv si pripomíname slávnostné prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN v roku 1948.
Deklarácia, ktorou sa uznávajú práva a slobody pre každého a každú, je základom medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Medzi ne od počiatku patrí napríklad sloboda slova, sloboda tvorby či sloboda presvedčenia.
Mnohé z týchto slobôd sa nám dnes zdajú byť samozrejmosťou. Predstavte si však, že by ste nemohli slobodne myslieť alebo tvoriť.
Pritom cesta k základným právam a slobodám, ktoré sú prirodzenými právami každého človeka, bola dlhá. Od Magny Charty prijatej v roku 1215 po Deklaráciu práv človeka a občana z roku 1789 prešlo takmer šesť storočí. Približne ďalších 150 rokov poznačených revolúciami a vojnami trvala cesta od dobytia Bastily k prijatiu Všeobecnej deklarácie. Nedeliteľnosť občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj princíp univerzálnosti práv sa definitívne etabloval až v posledných dvoch dekádach 20. storočia.
Napriek tejto evolúcii univerzálnej slobody a ľudských práv v našom bezprostrednom susedstve opäť zúri imperiálna vojna, ženy a deti sú na úteku zo svojich domovov, sloboda slova a tlače je valcovaná propagandou, dezinformáciami a nenávisťou, kvôli ktorej na Slovensku vyhasli dva nevinné životy iba pre svoju sexuálnu orientáciu.
Dnešný deň by mal byť oslavou ľudských práv, ale aj pripomienkou, ako jednoducho možno tieto práva a slobody z vôle diktátorov, autoritárskych režimov, populistov a extrémistov porušovať, popierať, relativizovať či dezinterpretovať.
Ľudské práva sú našimi právami a slobodami, patria každému a každej z nás. Sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Chrániť si ich však musíme sami v každodennom zápase o charakter spoločnosti a demokraciu.
Posledná aktualizácia: 10. decembra 2022 / Komunikácia Protokol