Cena ministra kultúry za rok 2011

 

Cena ministra sa udeľuje za významný konkrétny čin v predchádzajúcom roku, za celoživotné dielo alebo za dlhoročný prínos v rôznych oblastiach kultúry. Udeľuje ju minister kultúry na základe odporúčania komisie alebo z vlastného podnetu. V tomto roku Cenu ministra kultúry prevzali:

 

PhDr. Kristína Magdolenová

Za zásluhy v presadzovaní etických princípov v médiách, filmovú a televíznu tvorbu pre Rómov a o Rómoch a zvyšovanie mediálnej gramotnosti rómskej komunity.

 

Eduard Grečner

Za celoživotné významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie.

 

Daniel Hevier

Za básnickú zbierku Vianočná pošta a výrazné podnety a aktivity v oblasti rozvoja  čítania detí a mládeže.

 

Pavol Bršlík

Za vynikajúce dosiahnuté umelecké výsledky,  reprezentáciu slovenského vokálneho umenia na významných zahraničných operných a koncertných scénach.

 

Miroslav Žbirka

Za celoživotnýtvorivý osobnostný umelecký prínos v oblasti populárnej hudby a za pozoruhodný projekt Symphonic Tour.

 

Marián Vach

Za hudobné naštudovanie opery Jána Cikkera Coriolanus a doterajšie umelecké aktivity v oblasti hudobnej kultúry na Slovensku.

 

Marián Pauer

Za významný prínos v oblasti histórie, kritiky a teórie fotografie v slovenskom i medzinárodnom kontexte.

 

 

LAUREÁTI

MARIÁN VACH

Umelecký šéf a šéfdirigent Štátnej opery v Banskej Bystrici Marián Vach je slovenskou kritikou považovaný za najlepšieho dirigenta verdiovskej a belkantovej opery, o čom svedčia aj pozoruhodné naštudovania diel Verdiho, Belliniho, Donizettiho, ale aj slovenských skladateľov Eugena Suchoňa či Jána Cikkera.  V dôkladných naštudovaniach s dôrazom na originalitu partitúry sa mu darí nadchnúť poslucháča osobitou interpretáciou a dramatizmom. Ako orchestrálny, operný dirigent a zbormajster vystupoval Marián Vach v mnohých európskych krajinách.  S jeho poslaním operného dirigenta sa okrem pôvodných premiér spájajú aj slovenské premiéry svetovej klasiky. Unikátne bolo  aj naštudovanie pôvodnej, zrekonštruovanej verzie Krútňavy Eugena Suchoňa. Marián Vach spolupracuje so všetkými slovenskými symfonickými orchestrami, hosťoval v mnohých v zahraničí a doteraz naštudoval a úspešne uviedol 54 operných titulov, z ktorých 22 odznelo ako slovenské premiéry.

 

MARIÁN PAUER

Vyštudovaný žurnalista sa novinárskemu povolaniu venuje od roku 1972 a pôsobil ako redaktor, šéfreportér, či šéfredaktor vo viacerých redakciách.  Viac ako štyri desaťročia sa profesionálne venuje fotografii ako historik, teoretik a kurátor výstav. Pôsobí ako člen a predseda odborných porôt medzinárodných výstav a salónov na Slovensku i v zahraničí. Od roku 1997 je Marián Pauer oficiálnym delegátom Slovenskej republiky v Medzinárodnej federácii fotografického umenia. Kurátorsky pripravil a realizoval vyše 200 autorských a kolektívnych výstav fotografie a výtvarného umenia na Slovensku aj v cudzine.  Autorsky pripravil a realizoval viacero multimediálnych projektov a je dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra. Prispieva do fotografických časopisov a je autorom alebo spoluautorom 24 publikácií. Za knihu Fotograf Beatles získal prestížnu cenu Egona Erwina Kischa, je držiteľom ocenení od Zväzu slovenských fotografov a Medzinárodnej federácie fotografického umenia.

 

PAVOL BRŠLÍK

Mladý tenorista je už dlhé roky významným reprezentantom slovenského vokálneho umenia na zahraničných operných i koncertných scénach a jeho meno sa suverénne zaradilo do medzinárodných kontextov. V roku 2005 ho prestížnym časopis Opernwelt ocenil ako „Spevácky talent roka“ a je tiež víťazom Medzinárodných súťaží Mikuláša Schneidera – Trnavského i Antonína Dvořáka. Ako sólistu ho angažovali v jednej z popredných európskych operných scén, v štátnej opere v Berlíne, kde sa predstavil vo viacerých tituloch. K pozoruhodným prezentáciám roku 2011 patrí jeho účinkovanie na Munchener Opernfestspiele v produkcii Donizettiho opery Lucrecia Borgia, kde sa predstavil v úlohe Gennara. V novembri minulého roka Pavol Bršlík úspešne účinkoval na koncertnom uvedení opery Lucrecia Borgia aj v rámci Bratislavských hudobných slávností. Pavol Bršlík je vyhľadávaným koncertným umelcom a so špičkovými orchestrami sa predstavil v Londýne, Paríži, Edinburghu a Drážďanoch. Niekoľkokrát vystúpil Pavol Bršlík i na scéne Opery SND.

 

KRISTÍNA MAGDOLENOVÁ

Novinárka, scenáristka, dramaturgička, producentka, lektorka, pedagogička a zakladateľka Rómskej tlačovej agentúry a Rómskeho mediálneho centra pôsobí v oblasti médií od roku 1996. Za ten čas významnou mierou prispela k presadzovaniu etiky, objektívnosti a zodpovednosti v novinárskej práci. Osobitným prínosom je jej činnosť  v oblasti problematiky národnostných menšín, najmä Rómov. Počas svojho pôsobenia v denníkoch SME, Korzár a Východoslovenských novinách sa Kristína Magdolenová sústredila aj na vzdelávanie novinárov pre oblasť menšín. Problematike Rómov sa venuje od roku 2001, pričom sa sústreďuje predovšetkým na vytváranie priestoru pre rómsky jazyk v médiách, vzdelávanie rómskych novinárov, zvyšovanie mediálnej gramotnosti rómskej komunity a zlepšenie spolunažívania Rómov a väčšinovej spoločnosti. Kristína Magdolenová je autorkou mnohých spravodajských programov a dokumentov i autorkou viacerých kampaní, týkajúcich sa rómskej komunity. Za svoju činnosť v oblasti médií a audiovízie získala množstvo ocenení, medzi nimi výročnú cenu Slovenského literárneho fondu, či národnú cenu Journalist Award za boj proti diskriminácii v médiách.

 

DANIEL HEVIER

Básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež sa už počas vysokoškolského štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Slovenského rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1982 až 1989 pôsobil ako profesionálny spisovateľ v slobodnom povolaní, potom sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1991 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi, v ktorom zatiaľ vyšlo viac ako 100 titulov. Ako básnik debutoval Daniel Hevier zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Odvtedy vydal do stovky kníh, poéziu, prózu, eseje, básne pre deti, rozprávky, preklady, autorské antológie pre dospelých i deti a viaceré jeho diela vyšli aj v cudzích jazykoch. Píše aj texty piesní, divadelné a rozhlasové hry, libretá muzikálov, filmové a televízne scenáre, či scenáre pre multimediálne projekty. Daniel Hevier spolupracuje s rozhlasom a televíziou a prekladá z angličtiny. Mal svoje rozhlasové relácie a autorské stránky v novinách. Príležitostne učí na rôznych typoch škôl a vedie kurzy tvorivého písania a vnútornej kreativity.

 

MIROSLAV ŽBIRKA

Populárny spevák sa na slovenskej hudobnej scéne suverénne pohybuje už vyše troch desaťročí a je držiteľom viacerých ocenení. Začínal ako člen skupiny Modus. V roku 1977 získal spoločne s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. V roku 1981 založil s Lacom Lučeničom skupinu Limit a vydal sa na sólovú dráhu. O rok neskôr sa Miro Žbirka stal ako vôbec prvý interpret zo Slovenska československým Zlatým slávikom. V rovnakom období zvíťazil na medzinárodnom festivale v rakúskom Villachu s pesničkou Love Song. Ďalšiu zlatú Bratislavskú lýru získal za pieseň Nechodí a nasledovala ponuka nemeckých producentov na spoluprácu s firmou RCA, ktorá mu vydala dve LP platne a celý rad singlov. Miro Žbirka absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí, zahral si v muzikáli Neberte nám princeznú a nahral celý rad autorských albumov. Niekoľkokrát si zopakoval víťazstvo v slovenskej ankete Zlatý slávik a stal sa aj Osobnosťou televíznej obrazovky. V uplynulom roku úspešne absolvoval pozoruhodný projekt Symphonic Tour s orchestrom Capella Istropolitana a pod taktovkou Adriána Kokoša. Album, ktorý následne vyšiel, dosiahol mimoriadne vysokú predajnosť a autorom vyniesol platinovú platňu.

 

EDUARD GREČNER

Režisér a scenárista začínal publikovaním poézie v študentskom časopise Iskra a v časopisoch Mladá Tvorba, Tvorba, Zborník recitácií ČSM a Nový rod. Na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení vyštudoval odbor filmová scenáristika a dramaturgia. Pravidelne písal recenzie o literatúre pre Československý rozhlas v Prahe a od roku 1954 pôsobil ako lektor, dramaturg, scenárista, asistent réžie a neskôr ako režisér v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Venoval sa teoretickej publikačnej činnosti, písal recenzie a kritiky o filmoch a literatúre v časopisoch Mladá tvorba a Kultúrny život.  Ako pomocný režisér spolupracoval Eduard Grečner na filmoch My z deviatej A a Slnko v sieti, jeho režisérskym debutom sa stal hraný film Každý týždeň sedem dní. Nasledovali filmové adaptácie diel Nylonový mesiac a Drak sa vracia. V roku 1971 ho z politických dôvodov odvolali z nakrúcania televízneho filmu Šampanské a nerealizoval už ani schválené scenáre viacerých literárnych diel a rozprávok. Do roku 1991 pôsobil ako dabingový režisér a k réžii hraného filmu sa vrátil v roku 1992 filmom Pozemský nepokoj a v roku 1996 filmom Jaškov sen. V roku 1989 sa stal prvým predsedom Slovenského filmového zväzu. Eduard Grečner pôsobil aj ako pedagóg na fakultách v Trnave a Banskej Bystrici a po roku 2000 sa vrátil k réžii slovenského znenia zahraničných programov.