„Potrebujete rady. Zariaďujete nový byt moderného človeka. Vrchný riaditeľ Jan Vaněk vám poradí a zariadi váš byt moderným nábytkom…Ak sa naozaj zaujímate o typové zariadenie bytu, navštívte našu vzorkovňu.“
Jan Vaněk, text z reklamy z roku 1929
Začiatok 20. storočia sa vyznačuje nebývalým nárastom civilizačných foriem. V oblasti životného štýlu sa do popredia dostávajú požiadavky hygieny a účelovosti. Nastáva obdobie zmien v myslení a celej koncepcii interiérovej tvorby. Nábytok prestáva byť architektúrou v malom, stáva sa „nástrojom bývania“ čo najúčelnejším a najprimeranejším vo vzťahu k interiéru. K výrazným osobnostiam nového smeru patrí Jan Vaněk (1891 – 1962).
Třebíčsky rodák J. Vaněk zveľadil rodinný podnik, ktorý sa v roku 1921 stal základom Spojených uměleckoprůmyslových závodů (UP) – neskôr najväčšej nábytkovej firmy v Československu a nositeľky najprogresívnejších trendov vo výrobe nábytku. Tu Vaněk realizoval svoje návrhy základných prvkov pristavovacieho nábytku – počiatku neskorších slávnych variabilných nábytkových zostáv. Neskôr v Brne a od roku 1934 v Prahe Vaněk založil vlastné podniky spojené s bytovým dizajnom: SBS. Brno = Standard bytová společnost Brno, PMB Praha = Poradna moderního bydlení, DDZ Praha = Dílny pro dům a zahradu. Vydávanie jeho periodika Bytová kultura je dodnes považované za jeden z najpokrokovejších počinov v presadzovaní moderných smerov v interiérovej tvorbe.
Jan Vaněk spolupracoval s množstvom domácich a zahraničných osobností, ako: Bohuslav Fuchs, Jan Kotěra, Jaroslav Grunt, Adolf Loos, Le Corbusier, Ludwig Mies van der Rohe, Bruno Paul, Amédée Ozenfant, Walter Gropius. Realizoval vzorové malometrážne domy v Čiernej Hore (1925), Brne (1925 – 1926) a obytnú kolóniu v Rybitví (1939 – 1941). Navrhol adaptáciu a prístavbu objektov detského liečebného ústavu Zdravá generace v Choceradoch (1934 – 1935) a s Ferdinandom Fenclom sa podieľal na projekte Masarykovo sanatorium Dobříš. Bol autorom urbanistickej štúdie, komplexu výrobných prevádzok a správnej budovy Spolku pro chemickou a hutní výrobu v Prahe (Východočeské chemické závody, dnes firma Synthesia, a. s.) v Rybitví (1938 – 1941). V rokoch 1939 – 1944 prednášal na Škole umenia v Zlíne, riešil architektonické poňatie a koncepcie výstavných projektov pre pražské Uměleckoprůmyslové museum (1937 – 1941) a Baťovu zlínsku školu (1940 – 1944). Po vojne sa zúčastňoval na formovaní novej koncepcie rozvoja a výroby podnikov drevospracujúceho priemyslu.
Výstavný projekt v Slovenskom národnom múzeu je venovaný životu a tvorbe tohto architekta, teoretika, publicistu, vydavateľa, pedagóga a podnikateľa, ktorý parí ku generácii umelcov, ktorí sa priamo podieľali na zrode modernej dizajnérskej činnosti a v celej koncepcii interiérovej tvorby medzivojnového obdobia. Návštevníkov prenesie do atmosféry „prvorepublikového“ bývania, inšpiruje originalitou dobovej bytovej reklamy, kvalitou a nadčasovosťou samotného nábytku.
Okrem autentického mobiliára z pražského bytu Jana Vaňka a obrazu od známej maliarky Toyen sú na výstave inštalované Vaňkove jedálne, obývacie izby, spálne a jednotlivé solitéry – kreslá, stolíky, taburety ako aj originál lavice z vily Tugendhat, a iné. Prezentovaný bude aj filmový dokument Životná a tvorčia cesta Jana Vaňka v premenách času. Jeho autorom je český scenárista, režisér a kameraman Tomáš Řehořek.
Autorom výstavy je Mgr. Jindřich Chatrný, vedúci oddelenia dejín architektúry Muzea mesta Brna.
Slovenské národné múzeum
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
