Divoká rezidencia v Schaubmarovom mlyne – Cosy Cosmos Cosmetics / Kabinet kozmetiky kalcia

 

Trvanie výstavy: 1. 9. 2019 – 1. 4. 2020

Otvorenie výstavy: 31. 8. 2019 o 16.00

Schaubmarov mlyn v Pezinku

Rezidenti / vystavujúci: Anetta Mona Chişa, Martin Piaček

 

 

Schaubmarov mlyn v Pezinku má vďaka prírode, ktorou je obklopený, potenciál slúžiť nielen ako výstavný priestor, ale aj prostredie pre mnohé iné aktivity. Okrem detských letných táborov a večerných filmových projekcií v mlyne počas celého leta prebiehala umelecká rezidencia dvoch súčasných autorov, Anetty Mona Chişa a Martina Piačeka, ktorá vyústi do výstavy Cosy Cosmos Cosmetics / Kabinet kozmetiky kalcia.

Oboch rezidentov spojil záujem o hmotu, o pamäť, ktorú v sebe nesie, vzťahy medzi materiálmi a ich špecifické vlastnosti. „V kultúrnom momente charakterizovanom rýchlou digitalizáciou a ekologickou neistotou navrhujeme prehodnotiť naše perspektívy porozumenia matérie. Vytvárame nové naratívy okolo bežne známych sochárskych materiálov, ako sú sadra a mramor,“ hovorí Chişa.

„Gypsum a mramor sú sedimenty na báze vápnika, tvoriace sa v dôsledku nespočetných neznámych síl, príliš nepredvídateľných na to, aby sa dali zmerať, tvarujúce množstvo živých a neživých telies zvnútra aj zvonka. Všetko, čo dnes obsahuje vápnik, prekvitalo v období jury. Mramor a sadra boli teda kedysi energické a plne rozvinuté formy života, ktoré nakoniec zahynuli, zhutnili sa a skomprimovali. Existuje obrovské množstvo úmrtí, ktoré tieto horniny absorbovali počas tisícov rokov ich vzniku. Medzi týmito dvoma dobre známymi a široko používanými minerálmi vedie cesta diagonálnej pitvy vykonanej v rámci toho, čo nazývame Cosy Cosmos Cosmetics alebo Kabinet kozmetiky kalcia,” vysvetľujeA. M. Chişa.„Ako súvisia minerály ako sadra a mramor s vývojom rozsiahlych štruktúr v prírode? Ako môžeme sledovať a znázorniť biografiu týchto sedimentárnych hornín? Ako môžeme (vizuálne) prerozprávať tieto surové geologické materiály, tak pred, ako aj po ich infikovaní ľudskou interakciou?”

„Tektonický charakter Malých Karpát a obzvlášť metamorfované vápence Pezinského regiónu pôsobili ako odrazová plocha pre náš výskum. Mnohotvárnosť sedimentárnych hornín nás vedie k vnímaniu materiálov mimo koncepčný zvyk delenia sveta na organický a anorganický. Prepletenosť geologických vrstiev so živou a neživou hmotou, so starými a novými technológiami, s prírodou a kultúrou, s ťažbou a tvorbou je jedným zo základných argumentov nášho umeleckého pátrania,“ dodáva autorka. Počas rezidencie sa Martin Piaček a Anetta Mona Chişa zaoberali archeológiou vápnika, hľadaním vnútorných síl a vitalizmu tejto látky. Výstava predstaví nové organizmy a orgány, nové materiálové geológie, ktoré budú odkazovať na príbeh základných prvkov ľudského tela, zvierat, rastlín a zeme. 

Výsledné projekty rezidentov navyševoľne dopĺňajú aktuálnu výstavu prebiehajúcu v Schaubmarovom mlyne Do divočiny kurátorky Alexandry Tamásovej, ktorá predstavuje diela (najmä) súčasných slovenských umelkýň a umelcov zaoberajúcich sa témou divokej prírody a momentom vstupovania civilizovaného človeka do divočiny a jeho vzťahu k nej.

Anetta Mona Chişa absolvovala štúdium na VŠVU v Bratislave (odbor socha, multimediálna tvorba). Vo svojej tvorbe používa rôzne taktiky a pohybuje sa na rozhraní viacerých médií – objekt, video, performance, text, fotografia. Od roku 2000 pracovala najčastejšie spolu s Luciou Tkáčovou ako umelecká dvojica. Jej práce a kolaboratívne projekty boli vystavené na množstve samostatných výstav na Slovensku aj v zahraničí a v roku 2011 v rumunskom pavilóne na Bienále v Benátkach. V rámci skupinových výstav a umeleckých podujatí bola jej tvorba prezentovaná v krajinách po celom svete.

Martin Piaček absolvoval štúdium sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zúčastnil sa viacerých zahraničných študijných pobytov. Neskôr pôsobil a prednášal na niekoľkých vysokých školách, v súčasnosti vedie na Katedre intermédií VŠVU Ateliér vvv (vizuálne, verbálne, verejné). Vo vlastnej tvorbe dlhodobo skúma otázky súvisiace s históriou, národnou a osobnou identitou. V poslednej dobe rozširuje svoj pohľad na otázky ekológie, botaniky, geológie a na iné prírodné vedy. Okrem sochárskeho jazyka sa vyjadruje aj ďalšími médiami ako sú video, fotografia či performance.