Generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice v Bratislave Silvia Stasselová ministerku kultúry Silviu Hroncovú a jej delegáciu informovala o súčasných prioritách inštitúcie, o aktivitách nielen pre vedeckú, akademickú, ale aj pre širokú verejnosť. Vzhľadom k tomu, že návšteve pani ministerky v knižnici bezprostredne predchádzalo rokovanie so zástupcami samospráv k podpore kultúry v regiónoch Slovenska na pôde MK SR, generálna riaditeľka UKB z obdobia jej predošlého pôsobenia na pozícii predsedníčky najstaršieho knihovníckeho združenia – Spolku slovenských knihovníkov a knižníc – počas stretnutia vyzdvihla mimoriadny význam verejných knižníc pre rozvoj vzdelanej spoločnosti. Ako dlhoročná celoslovenská koordinátorka Noci s Andersenom, popularizačného podujatia s cieľom inšpirovať deti k čítaniu, Silvia Stasselová viac ako 10 rokov realizovala tento úspešný projekt aj s podporou mnohých primátorov a starostov miest aj obcí. Tento úspešný projekt spolupráce knižníc a samospráv dala pani ministerke kultúry do pozornosti z hľadiska mimoriadneho významu všetkých typov knižníc pre rozvoj vzdelanosti a kultúry v prosperujúcich krajinách sveta.
Veľmi dôležitou súčasťou tejto knižnice je aj multikultúrne centrum, v rámci ktorého bola ministerka zoznámená s unikátnym fondom starých tureckých, arabských a perzských rukopisov.
Vedeli ste, že hustá sieť knižníc v Česku a na Slovensku súvisí so zákonom o knižniciach z roku 1919, ktorý stanovoval, že v každej obci musela byť knižnica?
O storočie neskôr sa knižnice nielen menia na knižnično-informačné inštitúcie, ale celosvetovo zažívajú renesanciu v podobe sociálno-komunitného priestoru, do ktorého ľudia len neprichádzajú s knihou a za knihou, ale aby sa stretávali, kriticky mysliac diskutovali, a to, čo už je azda v tejto digitálnej dobe najdôležitejšie, dokonca tvárou v tvár.
Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršia a najväčšia vedecká knižnica v Slovenskej republike. Vznikla v roku 1919 ako Knižnica Univerzity Komenského. Súbežne so svojím akademickým poslaním plnila do roku 1954 funkciu národnej knižnice, kedy sa stala samostatnou vedeckou knižnicou slúžiacou širokej verejnosti. Ponechala si však názov Univerzitná knižnica, pretože vyjadruje jej históriu, širokú profiláciu fondu i používateľského zázemia; pod týmto názvom sa stala známou v zahraničí.
Posledná aktualizácia: 19. júla 2023 / Komunikácia Protokol
