Dobšinský v netradičnom podaní baví rodičov aj deti

 

 

„Z desiatok Dobšinského rozprávok sme si na začiatok vybrali tri – Koza rohatá a jež, Psota a Starý Bodrík a vlk. Keď sme projekt pripravovali, rozmýšľali sme aj o možno viac ako troch rozprávkach. Mali sme ešte nejaké vo výbere. Napokon sme sa rozhodovali aj podľa dĺžky textu,“ približuje zrod netradičného predstavenia Andrej Palko. Už prvé tri predstavenia mali u malých i veľkých divákov dobrú odozvu. „Veľkou výhodou tohto predstavenia je to, že hoci sa náhodou niečo pokazí, tak sa to nakoniec ukáže ako prínos pre to predstavenie. A o to viac je to potom interaktívnejšie, hravé a živé. Keďže to čítame, tak text by vypadnúť nemal, hoci sa môže stať, že Ferko odrazu preskočí pol strany. Ale je z toho nakoniec veľmi vtipný moment,“ s úsmevom poznamenáva Andrej Palko, ktorý spolu s dvoma kolegami medzi čítaním rozprávok ponúka divákom aj improvizované dialógy: „Je to o tom, že v tej chvíli nikto z nás nevie, čo povie ten druhý, ale zatiaľ to vždy dopadlo dobre.“

Dobšinského rozprávky, ktoré sa objavujú v predstavení, možno nie sú až také známe, hoci podľa slov Ferka Baloga od detí vedia, že s Bodríkom a kozou rohatou sa v škole stretli. „Väčšinu tých známych Dobšinského rozprávok deti poznajú zo škôlky alebo im ich niektorí rodičia čítajú. Tieto, ktoré hráme, možno nie sú až také známe a aj v budúcnosti si chceme vyberať práve také, s ktorými sa možno deti ešte nestretli,“ naznačil Tomáš Diro budúcnosť predstavenia, ktoré by v prípade záujmu divákov mohlo v budúcnosti ponúknuť aj ďalšie rozprávky, nielen z pera Dobšinského. „Zatiaľ sme mali na toto predstavenie veľmi dobré odozvy. Páčilo sa deťom, rodičom a dokonca sa viacerí pýtali na to, či ho nebudeme rozširovať a dopĺňať o ďalšie rozprávky. Robíme to veľmi radi a uvidíme, čo bude ďalej. Všetko závisí od divákov a verím, že na to rodičia s deťmi budú chodievať a že sa to udrží v repertoári čo najdlhšie,“ dodáva Balog.

Čítanie rozprávok trojica hercov oživuje tieňovým divadlom, ktoré môže byť aj inšpiráciou pre rodičov. „Tieňové divadlo sme nikdy pred tým nerobili, nie sme bábkoherci. Robíme ho prirodzene, priznávame, že sme za tou plachtou a nerobíme to ako nejaké skryté umenie. A deťom sa to páči. Je to možno pre nich takto prijateľnejšie. Lebo možno aj rodičia si povedia, že niečo také by som mohol robiť doma aj ja. Je to v našom podaní jednoduché,“ vysvetľuje Tomáš Diro. Súčasťou predstavenia je aj autorská pesnička v dvoch verziách, počiatočnej a záverečnej a interaktívne súťaže pre detských divákov. „Pôvodne sme chceli po každej rozprávke robiť súťaž pre deti a za správnu odpoveď mali dostávať nejaký darček. Skúsili sme to, ale keď sme videli, že mnohé, ktoré sa prihlásili, sa k darčeku nedostali a boli smutné, tak sme sa rozhodli, že sladkosť na konci predstavenia dostane každý. Po predstavení ostávame na javisku a rozprávame či fotíme sa s rodičmi aj deťmi a tešíme sa z pozitívnych reakcií. Je to typ predstavenia, ktorý v širšom okolí v ponuke nie je, a aj to je ten dôvod, že by sa mohlo stať príjemným spestrením víkendu pre deti aj ich rodičov. Nie je to divadelne strojené, je to uvoľnené. My sa na nič nehráme. Pre nás je dôležité, aby deti boli šťastné, že to videli,“ hovorí Andrej Palko, podľa ktorého je prvý projekt vznikajúceho Štúdia Malej scény ŠD Košice aj šancou zoznámiť sa s Dobšinským, ktorý patrí medzi jeden z klenotov slovenského kultúrneho dedičstva. „A rodičia dostanú možnosť vidieť hercov Štátneho divadla Košice v niečom úplne inom a netradičnom. My to totiž hráme tak, ako keby sme to hrávali vlastným deťom a tým  pádom je to trochu aj také nakuknutie do nášho súkromia,“ dodáva Andrej Palko.