Drotárstvo zapísané do zoznamu UNESCO

Drotárstvo sa stalo siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO. O jeho úspešný zápis sa zaslúžil kolektív expertov z Centra pre tradičnú kultúru pri SĽUKu, ÚĽUVu, Považského múzea v Žiline, Ministerstva kultúry SR a v neposlednom rade samotní remeselníci-umelci, nositelia tradície drotárstva.

Drotárstvo predstavuje z hľadiska historického, ekonomického a výrobného špecifický druh ľudovej výroby na Slovensku. Počas svojho vývoja nadobudlo veľa podôb a prekonalo veľa zmien, no naďalej predstavuje dôležitú súčasť kultúry a sociálnych dejín Slovenska. Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes. V súčasnosti sa jej venujú výrobcovia v rámci celého Slovenska, hlavne na Strednom Považí (Žilina) v Kysuciach (Čadca), na Orave (Námestovo, Nižná), v Turci (Martin), v Ponitrí (Leopoldov), na Spiši (Levoča), v Tekove (Maňa, Žiar nad Hronom) či v Bratislave. Dnešná podoba drotárstva, či už umelecká alebo remeselná, rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb a výrobky z drôtu predstavujú súčasť mnohých domácností na Slovensku.

Medzivládny výbor Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva posudzoval celkom 41 nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, 3 nominácie do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a 6 nominácií do Zoznamu naliehavej ochrany. Slovenská nominácia prišla na rad vo štvrtok, 12. 12. 2019. Hodnotenie prebehlo hladko, bez pripomienok, či návrhov na úpravu nominácie. Slovensko na zasadnutí v Kolumbii reprezentovala delegácia v zložení: Miroslav Kaňa z Ministerstva kultúry SR a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a CTĽK pri SĽUKu

V zozname UNESCO figurujú doposiaľ 6 slovenských prvkov: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou Republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), Horehronský viachlas (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom Modrotlač (2018).