FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca

Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 3. poschodie

Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava

Trvanie výstavy: 11. júl — 21. október 2018

Otvorenie výstavy: 10. júla 2018 o 18.00

Kurátorka: Katarína Bajcurová

Odborná spolupráca: Alexandra Kusá

Dizajn výstavy: Barbora Šajgalíková

Hoci výstava dvoch výrazných výtvarníkov bude nepochybne „oslavou umenia“, skôr než iba oslavou bude polemickým, resp. problematizujúcim príspevkom k československej téme. Od výstavy Slovenský mýtus (2005, kurátori Aurel Hrabušický a Katarína Bajcurová) sa dramaturgia Slovenskej národnej galérie venuje kontextuálnym projektom dotýkajúcim sa problémových tém a období našich dejín. Umeleckohistorické skúmanie umožňuje emancipovane prispieť aj k spoločenským, historickým a inak formulovaným témam bez toho, aby ustrnulo v polohe ilustrácie tém „výtvarným materiálom“. Takouto príležitosťou ponúkajúcou interpretácie by mal byť aj výstavný a edičný projekt FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca.

Aj keď v prípade týchto dvoch umelcov nešlo priamo o rovesníkov – Filla bol o dvadsať rokov starší od Fullu –, ich zástoj v etablovaní moderného umenia v Čechách a na Slovensku možno považovať za kľúčový a svojím spôsobom aj porovnateľný. Obaja patria k najvýznamnejším postavám českého a slovenského umenia 20. storočia, každý z nich otváral svojím dielom výtvarnému umeniu nové a radikálne vývojové cesty, uvádzal do nášho umenia avantgardné prúdy a podnety z Európy. Prvý konzekventným a programovým spôsobom, druhý na spôsob „barbarskej“ syntézy. Obaja začali ako „revolucionári“, „vierozvestci“ nového umenia, obaja však postupne opustili tieto pozície, boli neskôr – každý však v inom období – „oficializovaní“. Gro ich života a tvorby sa odohralo v rokoch existencie Československej republiky s krátkou prestávkou protektorátu a slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945. Ako československí občania reprezentovali úspechy a vzostupy českého a slovenského umenia v širšom medzinárodnom kontexte, angažovali sa v spoločenskom živote i umeleckom školstve, v päťdesiatych rokoch boli obvinení z formalizmu, postihnutí dogmatizmom a museli sa vyrovnať s oficiálne proklamovanou metódou socialistického realizmu.

Výstava sa po prvýkrát pokúsi o porovnanie a paralely, ale i odlišnosti a špecifiká – aj protiklady – umeleckých i životných osudov dvoch výrazných individualít s dôrazom na ich jedinečné tvorivé typy, vnútorné vlastnosti tvorby, ako aj vonkajšie socio-kultúrne súvislosti. Emil Filla bol mnohotvárnou osobnosťou, nielen maliarom, sochárom a grafikom. Disponoval prenikavým intelektom, pôsobil tiež ako zberateľ, teoretik a historik umenia, spisovateľ, organizátor výtvarného života. Spoluformoval smerovanie kultúrneho diania v Čechách už krátko pred prvou svetovou vojnou a hlavne v medzivojnovom období. O generáciu mladší Ľudovít Fulla vyrástol v pražskom kultúrnom prostredí a na Slovensku sa tiež venoval teoretickému diskurzu moderného umenia a progresívne zameranej pedagogickej činnosti.

Originálnym spôsobom – a každý inak – transponovali súdobé umelecké trendy, hlavne kubizmus, i podnety zo staršieho umenia – starí Holanďania v prípade Fillu, stredoveké maliarstvo a ikonopis u Fullu. Vo svojej tvorbe nastoľovali otázky modernity a tradície, konfrontovali sa s problematikou „európanstva“ a národnej identity – národného mýtu, inšpirovali sa ľudovým umením, folklórom, reagovali na spoločenské dilemy čias, v ktorých žili a tvorili.

Vystavené diela sú zo zbierok Slovenskej národnej galérie, českých galérií a zo súkromných majetkov. Výstava je členená na sedem častí: Kubizmus a avantgardy, Mýtus, Boje a zápasy, Protektorát a slovenský štát, Zbojnícke piesne a rozprávky, Socialistický realizmus a Krajina domova. Na výstave sú uvedené videá Petra Skalu Emil Filla a Zámek Peruc (2016), Juraja Staroveckého Galéria Ľudovíta Fullu (2018) a dokument Jaromila Jireša Tribunál (1969) o „súde“ s Emilom Fillom.

K výstave vychádza 250-stranový katalóg s úvodom Alexandry Kusej, štúdiou Vojtěcha Lahodu: Emil Filla, koncept československého národa T. G. Masaryka a „naše“ Slovensko a štúdiou Kataríny Bajcurovej: Československé koncepty Ľudovíta Fullu. Katalóg je zároveň textovým a obrazovým sprievodcom k výstave s kapitolami identickými s členením výstavy.

Lab.SNG vytvoril pre výstavu webovú aplikáciu Filla Fulla Chat (www.fillafulla.sng.sk), ktorá používateľom predstaví životné príbehy a tvorbu oboch umelcov prostredníctvom simulovaného rozhovoru. Používatelia budú môcť „chatovať“ s Emilom Fillom a Ľudovítom Fullom, vyberať z predpripravených tém a otázok a sledovať vzájomné dialógy a konfrontácie umelcov. Filla a Fulla budú používateľom v rámci konverzácie zdieľať svoje diela a vzácne archívne fotografie súvisiace s ich životmi.

Biografie autorov

Emil FILLA | 4. 4. 1882 Chropyně – 6. 10. 1953 Praha

Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti medzivojnovej avantgardy a českého umenia prvej polovice 20. storočia. Intenzívne kontakty so súdobým európskym umením z neho urobili vedúcu postavu mladého českého umenia, radikálne účtujúceho s tradíciami. Ako zjavenie na mladého umelca zapôsobila pražská výstava Edvarda Muncha (1905), ktorá podnietila jeho záujem o expresionizmus. Spolu s Ottom Gutfreudom patril k prvým umelcom, ktorí v Čechách po roku 1911 adaptovali poetikuanalytického a syntetického kubizmu nadviazaním na tvorbu Pabla Picassa a Georgesa Braquea. Neskôr prehodnocoval odkaz a koncept kubizmu obohatením o štúdium starých majstrov, ale i surrealistické podnety smerom k novej expresii.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1903 – 1906, prof. František Thiele, Vlaho Bukovac). Bol členom skupiny Osma (rozhodujúci význam mala jeho účasť na výstavách v rokoch 1907 a 1908), Spolku výtvarných umelcov Mánes (od 1909). Pred prvou svetovou vojnou veľa cestoval po Európe, roku 1911 sa jeho záujem sústredil na Paríž, predovšetkým na kubizmus, v Čechách sa podieľal na vytváraní organizačného zázemia (Skupina výtvarných umělců a Umělecký měsíčník). Po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel do exilu, žil v Holandsku, kde tiež študoval diela holandských majstrov 17. storočia, zapojil sa do zahraničného odboja a po skončení vojny pôsobil ako diplomat.

V roku 1920 sa vrátil do Prahy, venoval sa tvorbe, organizačnej, publicistickej a umelecko‑teoretickej činnosti (Otázky a úvahy, 1930; O svobodě, 1947; O výtvarném umění, 1948 a ďalšie). V predvečer rozbitia ČSR svojou tvorbou symbolicky reagoval na rastúce nebezpečenstvo fašizmu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny ho zatkli, bol väznený v koncentračnom tábore Dachau, neskôrv Buchenwalde (1939 – 1945), odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím. Po návrate bol menovaný profesorom Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe, štát mu ako formu uznania prepožičal krídlo zámku v Peruci (1947), kde umiestnil časť svojich bohatých zbierok umenia.

V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch sa venoval veľkoformátovým kresbám na motívy slovenských ľudových piesní a „realistickej“ krajinomaľbe, ktorú spájal s podnetmi z čínskeho tušového maliarstva (cyklus krajín z Českého stredohoria). Zo stalinistických pozícií bol často podrobovaný ideologickej kritike. Po jeho smrti venovala jeho manželka Hana štátu časť Fillovej neskorej tvorby (v zbierke Galérie Benedikta Rejta v Lounoch).

Ľudovít FULLA | 27. 2. 1902 Ružomberok – 21. 4. 1980 Bratislava

Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenského umenia 20. storočia. Jedinečným spôsobom spojil podnety európskeho avantgardného maliarstva s inšpiráciami slovenským ľudovým umením, ikonopisnou maľbou, stredovekým nástenným maliarstvom, ako aj detským výtvarným prejavom. Výsledkom bol originálny výtvarný jazyk, ktorý sa vyznačoval syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Od doktríny „absolútnej maľby“, o ktorú sa usiloval počas prvého vrcholu svojej tvorby začiatkom tridsiatych rokov, sa Fulla obrátil k tradičnejšie postavenej téme slovenského maliarstva, k hľadaniu a vyjadreniu národného mýtu.

Študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave (1921 – 1922), na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (1922 – 1927, prof. Arnošt Hofbauer, František Kysela). Po roku 1927 pôsobil pedagogicky na Slovensku, v rokoch 1929 – 1939 ako profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave založenej podľa vzoru nemeckého Bauhausu. Do tohto obdobia patrí aj jeho plodná polupráca s Mikulášom Galandom okolo prvého a jediného manifestu slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932). Od tridsiatych rokov 20. storočia reprezentoval slovenské umenie na všetkých významných prehliadkach československého umenia v zahraničí. Za obraz Pieseň a práca získal roku 1937 Grand Prix na Medzinárodnej („svetovej“) výstave umenia a techniky v Paríži.

V roku 1942 bol Fulla penzionovaný, od roku 1943 žil v Martine. V rokoch 1949 – 1952 bol vedúcim oddelenia monumentálno‑dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ musel z politických dôvodov odísť. Utiahol sa do ústrania a venoval sa ilustrácii, hlavne ilustrovaniu Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí (vydaných ako Slovenské rozprávky). V rokoch 1956 – 1962 žil v Žiline, kde si zriadil osobnú galériu; v tomto období sa začala postupná rehabilitácia jeho tvorby. Druhýkrát bolo Fullovo dielo medzinárodne ocenené na EXPO ’58 v Bruseli.

Od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku. V rokoch 1969 a 1977 daroval štátu rozsiahlu časť svojej umeleckej tvorby ako protihodnotu za postavenie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku (verejnosti sprístupnená roku 1969, v správe SNG). Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, scénografii a knižnej ilustrácii, niektoré diela boli realizované ako gobelíny.

Vypožičiavatelia

Za zapožičanie diel a reprodukčných práv ďakujeme:

Galerie Benedikta Rejta, Louny

Galerie hlavního města Prahy, Praha

Galerie Zdeněk Sklenář v Praze, Praha

Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíně, Zlín

Moravská galerie v Brně, Brno

Národní galerie v Praze, Praha

Slovenská národná galéria, Bratislava

STAR Gallery, Bratislava

Turčianska galéria v Martine, Martin

Západočeská galerie v Plzni, Plzeň