Aktuálne číslo časopisu otvára rozsiahla štúdia Martina Šmatláka venovaná histórii dvoch dekád príprav a realizácie odštátnenia slovenskej kinematografie. Poukazuje na to, že hoci sa transformácia kinematografie zdala po roku 1989 ako jednoduché legislatívne riešenie, dlho pretrvával právny rozpor medzi vtedajšou platnou legislatívou a praxou. V rovnakej rubrike Studium časopis prináša aj obšírnu analýzu filmu Karla Kachyňu Král Šumavy (1959) z hľadiska teórie strihovej skladby Jana Kučeru od českého filmového teoretika a historika Miloslava Nováka. Strihu je venovaný aj rozhovor čísla so strihačom Josefom Valušiakom, ktorý absolvoval strih na FAMU práve u prof. Jana Kučeru. Neskôr spolupracoval s významnými režisérmi, napríklad s Jaromilom Jirešom, Karlom Zemanom, Vítom Olmerom, zo súčasných režisérov s Alice Nellis i mnohými ďalšími.
Obsažne bohatý na analytické texty je tematický blok venovaný minuloročnej bilančnej prehliadke Týždeň slovenského filmu, ktorá sa konala vlani v apríli v bratislavskom Kine Lumière a jej výber putoval do ďalších piatich slovenských miest. Súbor šiestich referátov a koreferátov pochádza z moderovaných diskusií venovaných produkcii hraného, dokumentárneho a animovaného filmu v roku 2015, ich autormi sú slovenskí filmoví vedci a teoretici Jana Dudková, Katarína Mišíková, Mária Ferenčuhová, Marek Urban, Maroš Brojo a Eva Šošková. Ďalšia téma čísla dialogicky nadväzuje na výstavu v Slovenskej národnej galérii Sen a skutočnosť a jej príspevky sa venujú vybraným fenoménom fungovania kinematografie v čase vojnovej Slovenskej republiky. Problematiku uvádzania nemeckých filmov v slovenských kinách v rokoch 1939 až 1945 približuje filmová historička Petra Hanáková, priestory a prostredia v slovenských hraných filmoch tohto obdobia reflektuje filmová kritička Eva Vženteková a súčasťou bloku je aj analýza emblematickej slovenskej vzorky filmovej produkcie štátu, filmu Ivana KovačevičaOd Tatier po Azovské more (1942), nad ktorým sa zamýšľa filmový teoretik Martin Ciel.
Svoj priestor majú v časopise aj filmové a literárne reflexie, venované vybraným novým knihám, filmom i festivalom. Publikáciu Alberta Marenčina Čo nevošlo do dejín reflektuje britský filmový historik a kritik, orientujúci sa na stredoeurópske kinematografie Jonathan Owen, fotografickú publikáciu Martina Kollara Provisional Arrangement, nadväzujúcu na rovnomennú výstavu v Musée de l´Elysée v Lausanne, predstavuje estetik Peter Michalovič a o publikácii Michaela Witta Jean Luc-Godard, Cinema Historian píše filmový teoretik Michal Michalovič. V čísle sa nachádza aj recenzia nového filmu Chan-wook Parka Komorná (2016) od filmovej publicistky Kristíny Aschenbrennerovej, ďalej ohlasy na jubilejný 20. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava z pera filmového publicistu Tomáša Hučka a o talianskom policajnom filme 60. a 70. rokov minulého storočia uvažuje filmový historik a kritik Jan Švábenický. Nad otázkami posudzovania vedeckých filmových prac sa zamýšľa filmový historik Václav Macek a číslo dopĺňa aj rubrika Za okrajom so zameraním na filmový komparz. Súčasťou aktuálneho čísla časopisu Kino-Ikon 2/2016 je aj filmový občasník študentov umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, tentoraz na spoločensky aktuálnu tému Extrémizmus.
x x x
Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, dôraz kladie na rozvíjanie myslenia o kinematografii. Vydáva ho Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Kino-Ikon 2/2016 vyšiel na 305 stranách a v predaji je za 3,32 € vo vybraných slovenských kníhkupectvách a v predajni SFÚ Klapka.sk (www.klapka.sk) na Grösslingovej ul. 43 v Bratislave.
Vydanie časopisu Kino-Ikon 2/2016 podporil Audiovizuálny fond
Slovenský filmový ústav
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
