Výnimočná je v aktuálnom čísle časopisu Kino-Ikon úvodná recenzovaná rubrika Studium, tentoraz s obsiahlou štúdiou českého filozofa a estetika Josefa Fulku. V článku pod názvom Serialismus revisitedsa zaoberá seriálnou technikou francúzskeho režiséra Alaina Robbe-Grilleta v slovenskom filme Eden a potom… (1970) z hľadiska jeho hudobného zloženia. Je to po prvýkrát, kedy sa v kontexte slovenskej filmovej vedy autor zamýšľa nad koncepciou Robbe-Grilletovho filmu ako hudobnej skladby, resp. jeho inšpiráciou hudobnou technikou, ako ju reprezentuje napríklad schönbergovská dodekafónia.
Celkom netradične prináša Kino-Ikon viacero obsahovo rovnocenných tematických blokov. Prvý z nich je recenzovaný a venuje sa problematike filmových adaptácií. Súbor tvoria texty prednesené na seminári Evy Rosenbaumovej na Univerzite Sapienza v Ríme, ktorý sa uskutočnil v decembri minulého roka. Sériu štúdií otvára prieskum všeobecných otázok a možností filmového adaptovania literárnych diel z pera estetika a filmového teoretika Petra Michaloviča, no v bloku sa tiež nachádzajú štúdie venované konkrétnym dielam. Filmový teoretik Michal Michalovič sa zaoberá literárno-dramaturgickou prípravou filmovej adaptácie Dominika Tatarku Panna zázračnica (1966) režiséra Štefana Uhra a filmový teoretik a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch približujeadaptačný proces na poviedke Petra Karvaša Prípad Barnabáš Kos (1964) v réžii Petra Solana.
Druhý tematický blok sa venuje téme holokaustu a filmu. Filozofujúci ponor do problematiky ponúka úvodná štúdia filozofa Róberta Karula s názvom Ukázať neviditeľné. Tému holokaustu v dielach súčasnej svetovej kinematografie reflektuje zasa text filmovej teoretičky Moniky Mikušovej, v ktorom sa venuje filmom Saulov syn (2015) Lászlóa Nemesa, Raj (2016) Andreja Končalovského a Ida (2013) Pawla Pawlikowského. Nemesovu tvorbu skúma aj dvojica filmových teoretikov Peter Michalovič a Martin Kaňuch. Iný uhol pohľadu ponúkajú štúdie filmového publicistu a prekladateľa Jána Švábenického s dôrazom na zobrazenie holokaustu v talianskej kinematografii a filmovej teoretičky Evy Vžentekovej, ktorá sa zamerala na holokaust v slovenských hraných filmoch.
Inšpiratívny je tematický blok 5 October (2016), nazvaný podľa autorského dokumentárneho filmu slovenského kameramana a fotografa Martina Kollara. Súbor textov vychádza z novozaloženej programovej sekcie Kino-Ikon Choice v Kine Lumière z januára tohto roka, ktorá vznikla so zámerom otvoriť sériu diskusií odborníkov, tvorcov i verejnosti o najprogresívnejších dielach v slovenskej kinodistribúcii a premiérovo uviedla práve Kollarov film. Súčasťou bloku so štúdiami filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej, estetika a filozofa Juraja Oniščenka či režiséra Eduarda Grečnera je aj obsiahly prepis celej diskusie.
Rozsiahly priestor majú v časopise tradične aj filmové a literárne reflexie. Filmový publicista František Gyárfáš sa venuje filmu Jima Jarmuscha Paterson (2016), filmová publicistka Viera Langerová snímke Veľký čínsky múr (2016) režiséra Čang I-moua, o alternatívnej distribúcii kreatívnych dokumentov píše filmová teoretička Eva Križková, filmový publicista Jaroslav Hochel sa venuje diskurzu v oblasti súčasnej slovenskej dokumentárnej tvorby a nad cenzúrou v období socializmu sa zamýšľa filmový publicista Tomáš Hudák. V rubrike Za okrajom sa Martin Kaňuch venuje špecifickému žánru mestských filmov a symfónií tentoraz švédskej proveniencie, a rubrika Dvojdotyk sa aktuálne stala priestorom pre talianskych filmových teoretikov Tizianu d´Amico a Paola Speranzu. Súčasťou časopisu Kino-Ikon 1/2017 je opäť filmový občasník študentov umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, ktorý v tomto čísle publikuje texty z pravidelného podujatia na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMUŠtudentské konfrontácie.
x x x
Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, dôraz kladie na rozvíjanie myslenia o kinematografii. Vydáva ho Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Kino-Ikon 1/2017 vyšiel na 268 stranách a v predaji je za 3,32 € vo vybraných slovenských kníhkupectvách a v predajni SFÚ Klapka.sk (www.klapka.sk) na Grösslingovej ul. 43 v Bratislave.
Vydanie časopisu Kino-Ikon 1/2017 podporil
Slovenský filmový ústav (SFÚ)
SFÚ je jediná štátna organizácia v oblasti audiovízie na Slovensku. Jej hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť definuje audiovizuálny zákon č. 40/2015 Z. z. Súčasťou SFÚ ako pamäťovej a fondovej inštitúcie je špecializovaný filmový archív. Tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky, ktoré sú základom audiovizuálneho dedičstva SR.
Kontakt: Slovenský filmový ústav, Grösslingová 32, Bratislava, www.sfu.sk.
Predajňa Slovenského filmového ústavu – Klapka.sk
Predajňa Klapka.sk sa orientuje na ponuku audiovizuálnych diel, odbornej literatúry a sprievodných grafických materiálov. V predaji má publikácie, časopisy, DVD nosiče z produkcie SFÚ a ďalších slovenských či zahraničných vydavateľstiev, ale aj soundtracky, plagáty a fotosky k slovenským i zahraničným filmom. Ponúka aj možnosť internetového predaja.
Kontakt: Klapka.sk, Grösslingová 43, Bratislava, www.klapka.sk.
Kino Slovenského filmového ústavu – Kino Lumière
Kino Lumière premieta domáce a zahraničné filmy, jeho prioritami sú súčasná slovenská a európska tvorba a archívne kino. Uvádza pravidelné cykly, a tiež prehliadky a festivaly. Ide o prvé kino na Slovensku, ktoré získalo za dramaturgiu Cenu slovenských filmových novinárov a Cenu Europa Cinemas. Sprístupnené sú štyri kinosály, vstupné je od 2,00 do 4,50 €. Kontakt: Kino Lumière, Špitálska 4, Bratislava, www.aic.sk/kinolumiere, www.navstevnik.sk
Slovenský filmový ústav
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
