Hlavnou témou čísla sa stalo právo, spravodlivosť, súdnictvo či obraz právnického povolania vo filme. „Verejný obraz právnikov a premien či peripetií výkonu práva formuje médium filmu od svojich začiatkov,“ píše v úvode k tematickému bloku Právo a film hosťujúci editor čísla Tomáš Mészáros. Aj preto je tejto téme venované takmer celé číslo, ktoré vzniklo na základe úzkej spolupráce s Katedrou teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PFUK).
„Tematický blok je pestrou mozaikou rozličných prístupov, ktoré spájanie práva a filmu umožňuje, a do určitej miery aj apológiou tohto špecifického akademicko-vedeckého hnutia. Pri kompozícii čísla sme zároveň stavili na žánrovú pestrosť: nájdete v ňom analýzu a rozbor detektívok, sci-fi, rozprávok, ale aj klasických drám zo súdnej siene,“ vysvetľuje ďalej Mészáros. „Objavujú sa tu však aj príspevky, ktoré úplne obchádzajú konkrétne filmové diela a zameriavajú sa na všeobecnú abstraktnú analýzu prienikov sveta práva a filmu.“ Okrem metodologických otázok práva a filmu či vysvetlenia práva ako naratívneho systému časopis napríklad ponúka právnofilozofický pohľad na Hercula Poirota vo filmových adaptáciách diela Vražda v Orient exprese, analyzuje vzťah spravodlivosti, násilia a práva vo filme Vrah medzi nami Fritza Langa, justičný omyl vo filme S čerty nejsou žerty či právnu subjektivitu filmov zo série Planéta opíc. Texty sa zaoberajú tiež právnymi problémami v dokumentárnej tvorbe, jednému z nich sa venuje štúdia o filmeRené dokumentaristky Heleny Třeštíkovej.
Tradičné rubriky rozširujú tematický záber časopisu. V recenzovanej rubrike Studium dominuje štúdia Evy Vžentekovej venovaná reprezentácii obdobia rozpadu Československa a vzniku slovenského štátu (1938 – 1945) v slovenskom hranom filme.V rubrike Za okrajom filmová teoretička Petra Hanáková komentuje projekt reorganizácie slovenskej kinematografie od Ivana J. Kovačeviča z 30. rokov minulého storočia, ktorý ako dokument v rámci edície archívnych materiálov k dejinám slovenskej kinematografie číslo uverejňuje v pôvodnom znení. Rubrika Dvojdotyk je zasa zastúpená textami o slovenskom režisérovi Jurajovi Herzovi, ktorého tvorbu reflektujú filmoví teoretici Jonathan Owen a Daniel Bird. Rubrika tiež zahŕňa pôvodné eseje filmových kritikov Paola Speranzu a Tiziany d´Amico o témach práva a spravodlivosti v talianskej kinematografii, ktoré zasa unikátne dopĺňajú blok textov právo a film.
Kino-Ikon publikuje tiež rozhovor s jedným z vrcholných režisérov taiwanských akčných filmov 70. rokov minulého storočia, scenáristom a producentom Josephom Kuom, ktorý s ním viedla Kristína Aschenbrennerová, dramaturgička aktuálneho filmového cyklu Taiwanská sezóna vo Filmotéke Kina Lumière. Číslo uzatvárajú filmové a literárne reflexie a jeho súčasťou je opäť filmový občasník študentov umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, tentoraz s dôrazom na tvorbu švédskeho režiséra Ingmara Bergmana, ktorého nedožitých sto rokov sme si pripomenuli v júli tohto roka.
x x x
Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, dôraz kladie na rozvíjanie myslenia o kinematografii. Vydáva ho Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Kino-Ikon 1/2018 vyšiel na 290 stranách a v predaji je za 3,32 € vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 v Bratislave a na jej novej internetovej stránke:
http://www.klapka.sk/casopisy/kino-ikon-1
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
