Pojem gajdošská kultúra na Slovensku zahŕňa nielen samotný hudobný nástroj, ale aj všetky kultúrne a vedomostné prejavy, ktoré súvisia s výrobou a používaním gájd. Ide teda o technologické postupy pri výrobe, estetické stvárnenie nástroja, tradičnú hru na gajdy, rozmanité gajdošské interpretačné štýly, texty gajdošských piesní, spev a tanec pri gajdách, rituály s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd alebo ľudovú slovesnosť spätú s týmto nástrojom.
Gajdy a gajdošská kultúra reprezentujú dlhodobú a kontinuálnu tradíciu najmä roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva na Slovensku, ktorej korene siahajú až do 14. storočia, a ktorá sa, na báze medzigeneračnej výmeny, zachovala až dodnes.
Gajdoš Ábel Baranec z Malej Lehoty,1978.Foto Tibor Szabó, Archív CTĽK.
Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitra a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, Malohonte a Tekove.
Gajdoš Jozef Luscoň a speváčka Margita Kuráková prezentujú deťom základnej školy tradičný spôsob spevu s gajdami. Oravská Polhora.
Slovensko na zasadnutí v Namíbii reprezentuje štvorčlenná delegácia v zložení: Juraj Hamar, predseda Rady Ministra kultúry pre ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u, Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie SAV, Barbora Morongová, riaditeľka odboru nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva MK SR, Milan Rusko, člen predstavenstva Cechu slovenských gajdošov a zástupca predkladateľov nominácie do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
