Ako vnímaš dvojicu Bonnie a Clyde?

Romantické legendy si žijú iný príbeh ako skutoční ľudia, z ktorých sa tie legendy stali. Preto existujú Bonnie a Clyde – romantickí milenci a gangstri a potom je tu zaznamenaný príbeh dvoch skutočných ľudí Clyda Barrowa a Bonnie Parkerovej, ako ho skutočne prežili. Medzi oboma príbehmi je rozdiel. Legenda potláča spoločenský a sociálny kontext – teda dobu, v ktorej obaja žili a skutočné motivácie ich konania. Individualizuje a robí z nich neohrozených hrdinov. Skutočnosť bola iná. Mňa oveľa viac než legenda o romantickej láske v daždi striel, zaujal ich naozajstný život, uprostred hospodárskej krízy a spoločenského systému, s ktorým Clyde po prepustení z väzenia bojoval.

V čom je ich príbeh blízky dnešku? 

Ukazuje nám, ako strach a úzkosť spôsobená existenčným ohrozením, mení naše osobné vzťahy a nás samých. Ekonomika je oveľa viac prepojená s tým ako premýšľame a aký život žijeme, než si bežne uvedomujeme. Baťa povedal, že neexistuje žiadna hospodárska kríza – iba kríza morálky. Človek by mal byť spokojný s tým, čo v živote robí, s tým ako je za to odmenený a mal by vidieť v svojej práci zmysel. Ak to tak nie je, niekde nastala chyba, môžu prísť pocity agresie, frustrácie, márnosti, zlyhania. Ich riešenia nie sú vždy šťastné. Práca – to čo vytvárame, nás určuje. A práca súvisí s ekonomikou. A ekonomika spätne s morálkou, hodnotami a kultúrou. Tieto väzby boli citeľne porušené vtedy v roku 1929, ale oveľa horšie je to dnes.    

Kam sa posunul ich príbeh v prerozprávaní – prepísaní Jakubom Nvotom? Našiel si v ňom silné paralely so súčasnosťou a dôležité kontextové detaily…

Nechcel som len príbeh z Ameriky, uvedomil som si, že tú spoločnosť vtedy vytvárala aj obrovská masa prisťahovalcov z celej Európy. A aj zo Slovenska. Každý v tej dobe v Amerike bol odniekiaľ. Bola možnosťou, ako ľudia znova môžu vybudovať spoločnosť, ktorá bude v istom zmysle utópiou. Urobia si ju na svoj obraz. Ale ten obraz sa postupne začal kriviť a deformovať. Prevládla hamižnosť, chtíč a túžba vlastniť a ovládať, ale rovnako tak aj túžba po konzumnom spôsobe života. Je to najväčšia výzva, ktorej odvtedy čelíme s oveľa väčšou naliehavosťou.

Bude to teda odklon od filmovej verzie? A sú potom Bonie a Clyde nesmrteľní?

Je to úplne iný príbeh ako vo filme. Je to príbeh videný očami jedného slovenského prisťahovalca, ktorým porovnávame našu realitu – spoločnosť u nás v tom čase a to, čo v Amerike zažíva. Na vlastné oči vidí krach na burze, rozpad spoločnosti, začiatok éry verejných nepriateľov a tiež to ako sa menia vzťahy medzi ľuďmi. Spoznáva aj príbeh Clyda a Bonnie. Ale aj skutočné dôvody toho, prečo žili život vyhnancov na úteku. Clyde nebol žiadny ideál. Bol to chalan, ktorý od začiatku nepoznal inú cestu ako zločin. Kradol. A šlo mu to skvele. Vychovala ho ulica a život mu inú šancu nedal. Takých ako on bolo a stále je veľa. Dôležitejšie je, prečo začal Clyde zabíjať. To je už úplne iná otázka. A ak sa bavíme o nesmrteľnosti – svet potrebuje romantických hrdinov. Tak to má byť. Musíme veriť v krásu a lásku, ktorá poráža aj smrť. Preto Bonnie a Clyde nesmrteľní sú. 

Čo ty osobne považuješ za dôležité pri úvahe nad minulosťou a súčasnosťou…?

V histórii sú všetky odpovede pre našu prítomnosť. O tom som hlboko presvedčený. Dôležité je ich nájsť. Tento príbeh, sme postavili na tom, že každý má svoj kus pravdy, aj zlo má svoje dôvody a nejako vzniká. Ak sa prestaneme romanticky dojímať nad láskou, ale na druhej strane nebudeme ani bez znalostí odsudzovať Clyda za jeho činy, ale pátrať po príčinách – objaví sa hlboko ľudský príbeh a patrí doňho aj láska, a aj humor, ktorého myslím je v našej inscenácii vcelku dosť a za to som tiež nesmierne vďačný.

 

Štátne divadlo Košice

Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin

Zdieľať