V tomto roku uplynulo sedemdesiat rokov od smrti výtvarníka Jána Ladvenicu (1898 – 1947), ktorého dielo tvorí jeden zo základných pilierov vývinu a smerovania scénografie na Slovensku. Jeho umelecký odkaz si pripomenul Divadelný ústav samostatnou výstavou.
Za umeleckým rastom Jána Ladvenicu stáli známe mená európskych umelcov, ako napríklad rakúsky grafik Ferdinand Schmutzer alebo sochár Aloiz Rigele. Rovnako na neho výrazne umelecky vplývali aj jeho súputníci Ľudovít Fulla, Janko Alexy či Martin Benka, s ktorých umením sa konfrontoval. V divadle spolupracoval s tými najvýznamnejšími tvorcami – s Jánom Jamnickým, Andrejom Bagarom, Jankom Borodáčom alebo Viktorom Šulcom. S týmito režisérmi vytvoril takmer dvesto divadelných scénografií. V súpise jeho tvorby sa nachádzajú scénické riešenia k činohrám, opere, operete a baletu.Šestnásť rokovtvoril najmä pre Slovenské národné divadlo. Súpis jeho prác dopĺňa ďalších sto scénografií pre film.
Scénu na javisku budoval ako obraz alebo knižnú ilustráciu. Tieto výtvarné techniky a prejavy možno považovať v divadelnej scénografii Jána Ladvenicu za východiskové. Široké spektrum výtvarného vzdelania, štúdium kresby, grafiky, sochárstva, maľby, fotografovania a priama praktická skúsenosť s rozličnými výtvarnými technikami Ladvenica zužitkoval a pretavil do vlastného, erudovaného a výtvarne originálneho rukopisu. Očarený komplementárnou farebnosťou a žiarivými farebnými plochami na javisku monumentalizoval rozličné konkrétne aj abstraktné divadelné priestory. Túto farebnú veľkoleposť dekoroval ľudovou drobnokresbou a ornamentom. V jeho tvorbe sú výrazne prítomné viaceré avantgardné ,,izmy“ obdobia moderny, ale napríklad aj nemecký expresionizmus. Obdivoval aj ruskú scénografickú školu, Ďagilevove balety a dezény v geometrickom štýle Miguela Urvancova.
Ján Ladvenica získal za svoju scénografickú tvorbu aj mimoriadne vzácne ocenenia na svetových výstavách a fórach. Napríklad čestné uznanie na VI. trienále umenia v Miláne za scénické návrhy k Foersterovej opere Jessika z roku 1934. Na medzinárodnej výstave v Paríži získal v roku 1939 bronzovú medailu za scénické návrhy k Dvořákovému baletu Slovanské tance, Vladigerovej opere Cár Kajolan a Stodolovej dráme Kráľ Svätopluk.
Zbierka celoživotného diela Jána Ladvenicu, nachádzajúca sa v scénografickom fonde Múzea Divadelného ústavu, patrí k jedným z najhodnotnejších nielen z pohľadu teatrologického, ale i vysoko umeleckého. Maľované či kreslené scénické a kostýmové návrhy nám dávajú kompletný obraz o jeho tvorbe. Výstavu pripravil Divadelný ústav – Múzeum Divadelného ústavu, v spolupráci so Slovenským národným divadlom. Výstava je sprístupnená od 8. novembra 2017 vo vestibule historickej budovy SND.
Autorom výstavy je Miroslav Daubrava a grafické riešenie navrhla Mária Čorejová.
Divadelný ústav Bratislava
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
