JOZEF MALIŇÁK

Ing. arch. Jozef Maliňák (*1937) je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa interiérovej architektúry na východnom Slovensku v druhej polovici 20. storočia. Po neľahkom detstve, z časti prežitom v detských domovoch, vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave (1957) v rezbárskom oddelení prof. Ľudovíta Korkoša. Odtiaľ si prináša veľmi silné putá na spolužiakov –výrazných predstaviteľov iných umeleckých odvetví – mím Milan Sládek a režisér Juraj Jakubisko. Následne absolvoval architektúru na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (1957 – 1963) v ateliéri profesorov Jozefa Lacka a Emila Beluša a doteraz má veľmi úzke vzťahy s bývalými spolužiakmi ako je Julián Hauskrecht. Po nástupe do Stavoprojektu Košice v roku 1964 sa – vzhľadom na svoj talent a zameranie – orientuje na zariaďovanie typovým a hlavne atypickým interiérovým zariadením obchodno-spoločenských centier na novo vznikajúcom sídlisku Terasa. Veľmi rýchlo sa stáva interiérovým špecialistom, prechádza do ateliéru architekta Milana Motýľa a vedie interiérové oddelenie. Projektuje interiéry mnohých administratívnych objektov – hlavne veľkých spoločenských sál – straníckych a správnych inštitúcií kraja a okresov do objektov svojich kolegov architektov – Milan Kalinovský, Milan Motýľ, Michal Baník, Ivan Balco, Marián Beluš. Vytvára si svoj špecifický rukopis plastických akustických stropov. Následne rieši viacero hotelov – Minerál, Bardejovské kúpele, Priesmyk – Dukla-Svidník. V súkromnej projektovej činnosti spracováva viacero rodinných domov (Košice Plzenská, Košická Nová Ves, Zdoba), ale aj chalúp (Horné Považie). Počas svojej aktívnej architektonickej tvorby sa orientoval na integrálnu spoluprácu výtvarníkov a architektov hlavne vo Východoslovenskom regióne. V 80-tych rokoch sa na základe veľmi úzkej spolupráce s realizačnými interiérovými drevárskymi firmami a zároveň svojho zamerania zo SŠUP začína orientovať na intarzie. Jakabov palác koncepčne riešil s Viktorom Malinovským starším a následne detailne celý interiér je v jeho réžii. Spolu s Janom Hanákom trávia dva roky na realizácii intarzie Košice a Listina starostov. Po roku 1989 sa stáva autorizovaným architektom Slovenskej komory architektov. Jozef Maliňák svojou tvorbou, ale aj svojím angažovaním, svojráznym humorom a burcovaním, kultivoval nielen svoje prostredie prírodné ale aj ľudské. Snažil sa poukázať na krásu a hodnotu obytného prostredia a učil zvyšovať nárok na seba aj na svoje obydlia. Výstava, ktorú realizuje Spolok architektov Slovenska a Slovenské technické múzeum v Košiciach je poctou jeho tvorbe, jeho nezlomnej vôle, jeho snahe o spoluprácu i keď stále bol humorne-nekompromisný individualista. Chce si zároveň pripomenúť pracovné, priateľské –  a aj keď to Maliňák nespomína – partnerské vzťahy a vzdať im hold.

 

Slovenské technické múzeum