Od 18. do 19. septembra 2023 sa v Bratislave koná odborná konferencia, ktorú organizuje ministerstvo kultúry so zámerom predprípravy Zákona o kultúre. Prvý deň konferencie sa uskutočnil v kinosále Slovenskej národnej galérie a v rámci prednášok a odborných panelov rozobral kľúčové témy akými sú verejný záujem, ciele kultúrnej politiky a ich využitie či potreba a význam spoluprác.
Konferenciu Dobre spravovaná kultúra otvorila v pondelok 18. septembra 2023 ministerka kultúry Slovenskej republiky Silvia Hroncová. „Odporúčania a ideové zámery vychádzajúce z nedávno prijatej Stratégie rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu 2030, ktoré nechávame nasledujúcemu vedeniu ministerstva kultúry, sú prejavom našej viery v kontinuitu. Rovnako, ako sme nadviazali na prácu našich predchodcov a pripravili sme stratégiu na schválenie Vládou SR, očakávame, že naplnenie tejto stratégie zostane prioritou nového ministerstva kultúry. Ciele, ktoré sme formulovali v programovom vyhlásení vlády, sú zákon o kultúre, zákon o sponzoringu v kultúre a štatút umelca. Vo všetkých týchto oblastiach sme pripravili konkrétne návrhy a práve táto konferencia je priestorom na ich verejnú prezentáciu. V neposlednom rade má táto konferencia zmysel pre kultúrnu obec ako platforma pre vzájomný dialóg a tak potrebnú otvorenú diskusiu,“ uviedla ministerka kultúry Silvia Hroncová
Prvá a nie posledná by mala byť pre budúci zákon o kultúre kontinuita
Prvý deň konferencie predstavil východiskové zámery pre zákon o kultúre, pomenoval problémy, na ktoré by mal zákon reagovať a z ktorých vychádza, i to, čo má Slovensku vo všeobecnosti priniesť. „Nezačíname od nuly, už dnes máme dokumenty, ktoré dávajú podklad pre implementáciu. Medzi ne patria Revízia výdavkov na kultúru (2020), Ciele kultúrnej politiky (2022) a Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR (2023),” vymenovala šéfka poradcov ministerky kultúry Zuzana Ivašková. Stratégia kultúry priniesla jasne definované ukazovatele a ich hodnoty, ktoré chcú autori do 2030 naplniť. „Medzi ne patrí napríklad zvýšenie exportu kultúry či zníženie investičného dlhu,” povedala Ivašková.
Hlavnou témou prvého z troch blokov konferencie bol verejný záujem v oblasti kultúry, ktorej sa podrobne venovali ministerka kultúry Silvia Hroncová, splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač, riaditeľ Fondu na podporu umenia Róbert Špoták a divadelná režisérka a občianska aktérka Viera Dubačová. Všetci sa zhodli na tom, že bez kontinuity, odvolávajúc sa na materiál vypracovanej Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030, a to práve po zmenách vlád, nič z toho nebude možné.
Kultúra má dáta a treba s nimi strategicky pracovať
V druhom tematickom bloku sa riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky Marcel Čas venoval cieľom kultúrnej politiky, a to s dôrazom na dáta, ich zber a na automatizáciu zberu, ich analýzu a následné strategické využitie v praxi. Do diskusie na túto tému prispeli aj vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Knežová, analytik Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR Marek Engeľ a sociologička z organizácie Spolka Zuzana Révészová. Spoločne sa zamerali hlavne na metodiku voľby cieľov a merateľných ukazovateľov, ktoré by mali byť v súčinnosti s členmi a členkami kultúrnej obce. Spomenutá bola tiež potreba spolupráce analytických inštitútov ministerstva a mestských a regionálnych samospráv pri tvorbe stratégií a kultúrnych politík.
Do tretice, kultúra potrebuje spolupracovať, ale nie náhodne
Politológ Jakub Bakule otvoril tretí blok prezentáciou na tému potreby a významu spoluprác. Zameral sa na ilustratívne príklady presadenia záujmov v oblasti kultúry a vyjednanie lepších podmienok pre financovanie kultúry v rámci českého Národného plánu obnovy. Do diskusie na túto tému sa pridala aj Mária Beňačková Rišková, gestorka tvorby Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030, Maroš Brojo, generálny manažér Slovak Game Developer Association a Juraj Heger, predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR. Spomenutých bolo viacero príkladov z minulosti aj súčasnosti, ktoré ilustrujú potrebu a význam spoluprác naprieč celou kultúrnou obcou. „Jedným z cieľov je, aby tvorba politík musela reflektovať potreby a riešila problémy, s ktorými sa kultúrni operátori a organizácie v oblasti kultúry stretávajú pričom táto tvorba nemôže byť postavená iba na náhode,” zaznelo na konferencii. Na záver sa diskusia dotkla aj dôležitosti medzirezortnej spolupráce, ale aj možných prekážok pre spájanie sa v kultúre.
Jednotlivé bloky z prvého dňa konferencie Dobre spravovaná kultúra boli streamované naživo, ich záznamy sú dostupné na: https://fb.watch/n8rqDxwlx9/ a https://fb.watch/n8rseoWaOk/
Konferencia pokračuje v utorok 19. septembra vo Vodárenskom múzeu v Bratislave druhým dňom, ktorý bude prebiehať v rámci okrúhlych stolov, pri ktorých pozvaní aktéri spolu so zástupcami a zástupkyňami Ministerstva kultúry a s gestormi pracovných skupín presnejšie definujú zámery pre Zákon o kultúre. Záznamy budú dostupné na facebookovom profile Ministerstva kultúry SR.
Posledná aktualizácia: 21. septembra 2023 / Komunikácia Protokol
