Ladislav Bielik v prestížnom výstavnom priestore MaMo

Ikonická multifunkčná budova známa aj pod názvom La Cité Radieuse, medzi Marseillčanmi nazývaná aj „La Maison du fada“ – „dom bláznov„, vybudovaná v rokoch 1945-52, je od roku 2016 zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

„Výstavou uzatvárame osmičkový rok, v ktorom sme si pripomenuli aj udalosti roku 1968. Doteraz to boli skôr akademické podujatia, toto je prvé umelecké venované špecificky tomuto výročiu,“ uviedol veľvyslanec Igor Slobodník na okraji slávnostného otvorenia výstavy v pondelok 12. novembra. Výstava istým spôsobom nadväzuje na májovú konferenciu na parížskej SciencesPo.

Veľvyslanec v príhovore trochu na spôsob Orsona Wellesa požiadal prítomných, aby si predstavili situáciu, že sa obyvatelia parížskej Latinskej štvrte jedného letného rána uprostred mierovej Európy zobudia na to, že námestie pred historickou budovou Sorbonskej univerzity je plné tankov a v uliciach sa hukot ich motorov a škrípanie pásov mieša so streľbou guľometov, na uliciach už ležia prvé obete streľby zahalené francuzskymi zastávami a rozhlas informuje o prepadnutí štátu jeho spojencami, medzi ktorými sú aj štáty, ktoré Francúzsko vojensky napadli a okupovali počas druhej svetovej vojny…

Príhovorom privítal prítomných hostí aj výkonný manažér galérie MaMo Benjamin Vincent a historik, odborník na strednú Európu a prednášajúci na už spomenutom prestížnom inštitúte politických vied SciencesPo Maxime Forest.

B. Vincent podotkol, že daná výstava je „odrazovým mostíkom“ pre spoluprácu medzi galériou MaMo vo vlastníctve francúzskeho dizajnéra Ora Ita a slovenskými umelcami.

Výstava „Muž s odhalenou hruďou“ organizovaná Veľvyslanectvom SR a Slovenským inštitútom v Paríži v spolupráci s tímom grafikov Camera Obscura pod vedením Borisa Meluša kombinuje najznámejšiu veľkoformátovú fotku L. Bielika s drevenou konštrukciou päťcípej hviezdy, symbolom komunizmu, stláčanej spojenými fotografiami L. Bielika symbolizujúcimi nenásilný odpor obyvateľov Bratislavy voči okupácii Československa.

“Výstavu pre MaMo sme chystali po skoro polročnom turné exteriérových výstav po východoeurópskych mestách s rovnakou tematikou. Bola to preto príjemná zmena vrátiť sa opäť do galerijných priestorov a nemusieť stavať iba robustné konštrukcie, ktoré odolajú počasiu. Preto sme zvolili presne opačný princíp veľmi fragilnej inštalácie ktorá drží len na jednom lanku a pri dotyku sa celá roztrasie. Vyjadruje to pre nás krehkosť celej situácie počas okupácie v auguste 1968, kedy nenásilný občiansky odpor nemal dlhodobo šancu proti tankom“ uviedol kurátor a dizajnér výstavy Boris Meluš. Výstavu navrhli v spolupráci s architektom Martinom Šichmanom, s ktorým spoločne tvoria pod platformou Oximoron.

Jakub Urik, riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži prezradil, ako výstava v MaMo vznikla:

„Počas septembrového rokovania s predstaviteľmi galérie MaMo, kde som predstavoval portfóliá špičky slovenského súčasného umenia som si všimol, že ich pohľady sa upriamovali na fotku Ladislava Bielika, ktorú som mal náhodou v tom čase pri sebe, keďže sme Bielikovu výstavu plánovali v malej lokálnej galérii v Marseille. Po skončení rokovania som dostal otázku, či je to nejaký slovenský vojnový film. Predstavil som im v skratke o čo ide, aká bola realita a súvislosti tejto fotky a partneri z MaMo ostali úplne šokovaní. Pre ľudí z Azúrového pobrežia, ktorí horko-ťažko vedeli nájsť na mape Slovensko, to bola úplne nová informácia a reakcia na seba nenechala dlho čakať – do týždňa som mal telefonát od manažéra galérie MaMo s potvrdením, že nám ponúkajú výstavný priestor. Vedel som, že galérii nemôžme ponúknuť štandardné zarámované fotky, a preto sme v spolupráci s Borisom Melušom z Novej Cvernovky pripravili výstavu, vďaka ktorej si môžeme byť istí, že ‚haló efekt‘ z výstavy zanechá hlboké stopy, o čom svedčia aj prvé reakcie francúzskych médií a návštevníkov výstavy.“