Lucia Popp Tribute v SND s Tomášom Netopilom

Opera Slovenského národného divadla pripravuje na úvod 104. divadelnej sezóny galakoncert na počesť výnimočnej opernej divy Lucie Popp v sobotu 9. septembra o 19.00 hod. v novej budove SND pokračujúc v tradícii uvádzania galakoncertov na počesť významných slovenských speváckych osobností. Hold umelkyni vzdajú súčasné operné hviezdy, v ktorých repertoári sú predovšetkým diela Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Straussa, ktorými sa Lucia Popp preslávila. Pozvanie na účinkovanie prijali slovenskí a českí umelci Simona Šaturová, Jana Kurucová, Adriana Kučerová, Slávka Zámečníková, Kateřina Kněžíková, Petra Alvarez Šimková, Pavol Remenár, Michal Onufer a ďalší, diriguje Tomáš Netopil.

Sopranistka Lucia Popp si za svoje umenie získala obdiv na tých najprestížnejších operných scénach a koncertných pódiách sveta. Bola prvou Slovenkou, ktorá spievala v Metropolitnej opere v New Yorku, londýnskej Coven Garden, milánskej La Scale, historickej budove Palais Garnier Národnej opery v Paríži, na festivale v Salzburgu… Jej umelecká cesta sa začala po emigrácii v roku 1963 v Štátnej opere vo Viedni, kde interpretáciou krkolomnej árie Kráľovnej noci z Mozartovej opery Čarovná flauta očarila aj slávneho Herberta von Karajana. Mozart a jeho známa ária v podaní Lucie Popp znamenali pre umelkyňu triumf aj v Metropolitnej opere, kde pre inscenáciu navrhol scénu a kostýmy geniálny Marc Chagall.

Lucia Popp sa narodila v roku 1939 v Záhorskej Vsi v rodine diplomata. Chcela sa stať lekárkou, získalo si ju však herectvo. Režisér Paľo Bielik ju ako sedemnásťročnú obsadil do malej úlohy vo filme Štyridsaťštyri. Nielen milovníci strieborného plátna si Luciu Popp určite pamätajú z filmu Jánošík, kde už hrala hlavnú ženskú postavu.

Luciu Popp sprevádzal osud podobný niekoľkým našim hviezdnym sólistom. Na spev na VŠMU ju najskôr neprijali; našťastie veľmi rýchlo si jej hudobný talent všimla prof. Anna Hrušovská, ktorá viedla nielen jej štúdium, ale bola jej poradkyňou počas celej kariéry umelkyne.

Po tom, čo prvý a jediný raz stála na doskách SND, Lucii Popp miesto v SND neponúkli – otcova diplomatická kariéra a liberálne zmýšľanie boli v tom období skôr prekážkou ako inteligenčným bonusom pre mladú umelkyňu. V tom istom roku, ako emigrovala, už 28. októbra 1963 stála na scéne Viedenskej štátnej opery. Publikum nadšene aplaudovalo jej umeniu: zamatovým, zvonivým sopránom obdarila áriu Kráľovnej noci a otvorila si cestu do sveta. Všetci poznali Luciu Popp ako krehkú, pôvabnú, s očarujúcim úsmevom; ako noblesnú dámu, ktorá si obdivovateľov krásneho spevu získala svojím strieborným sopránom a speváckou inteligenciou.

Foto: Marco Borggreve