Majstri ľudovej umeleckej výroby za rok 2019. Predajná výstava

 

Názov výstavy: Majstri ľudovej umeleckej výroby za rok 2019

Miesto konania: Galéria a predajňa ÚĽUV, Tatranská Lomnica 36

Otváracie hodiny: utorok – piatok 10.00 – 16.00 h    sobota 9.00 – 15.00 h

Trvanie výstavy: 7. 2. 2020 – 4. 2. 2021

Kurátorka výstavy: Mgr. Mária Mizeráková

Už od roku 1959 ÚĽUV, v súčasnosti spoločne s Ministerstvom kultúry SR, udeľuje najlepším slovenským výrobcom čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby za umelecký prínos a výnimočné výsledky pri rozvíjaní konkrétneho výrobného postupu ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel. Roku 2019 pribudlo k viac než štyristo oceneným ďalších šesť majstrov, ktorí svojou prácou zachovávajú výnimočné prvky nášho kultúrneho dedičstva.  
Michal Horník z obce Dolné Lovčice bol ocenený za tvorbu a výrobu v odbore majoliky. V tejto oblasti pokračuje v rodinnej tradícii, v rokoch 1983 – 2001 ako zamestnanec družstva Slovenská ľudová majolika v Modre, následne samostatne vo vlastnej dielni. V tvorbe sa snaží dodržiavať modranskú tradíciu šiestich farieb, inšpiruje sa však aj pôvodnou habánskou majolikou, z ktorej obnovil väčší počet maľovaných vzorov. Od roku 2004 vďaka spolupráci s výtvarníčkami Jankou Menkynovou a  Evou Kramplovou tvorí aj pre ÚĽUV.
Štefan Rutzký z Bratislavy získal titul za výrobu obrázkov a pozdravov z plošne upravenej slamy. Techniku rozžehlenej slamy si osvojil prostredníctvom výtvarníčky ÚĽUV-u Janky Menkynovej. Ražnú slamu ako materiál na tvorbu si ručne kosí, čistí, rozžehľuje, podlepuje papierom, vyrezáva na rôzne tvary a nakoniec za pomoci nich vytvára na podkladovom materiáli (najčastejšie modrotlači a plátne) pôsobivé slamené obrazové výpovede o svete, ktorý nás obklopuje.
Silvia Geringová z Bratislavy bola ocenená titulom majsterky za pletenie na krosienkach, tkanie z vlny na ráme a na krosnách a za splsťovanie. Od roku 2007 spolupracuje s ÚĽUV-om, kde sa už predtým oboznámila s viacerými zanikajúcimi tradičnými textilnými technikami. Vo svojej tvorbe využíva viaceré a vytvára za pomoci nich kapsy, vankúše  či odevné doplnky (plédy, šatky, šály). Jej práca je rôznorodá, tvorivá, technicky náročná a precízna.

Titul majstra ľudovej umeleckej výroby bol udelený aj Pavlovi Vrtichovi z Nového Mesta nad Váhom za pletenie z vŕbového prútia. Košikárstvu sa priučil v dospelosti od svojho strýca a ďalej sa zdokonaľoval vlastným úsilím. Spočiatku sa venoval výrobe prútených kresiel, od roku 2005 si v spolupráci s manželkou vytvoril vlastný sortiment nákupných košov a kabeliek. Zhotoviť vie ľubovoľný tvar i rozmer koša rôznorodými spôsobmi výpletu. Pracuje s lúpaným prútím, výrobky niekedy tónuje olejovou farbou.
Marie Michalicová z Brezovej pod Bradlom získala titul majsterky za výrobu v odbore paličkovanej čipky. Paličkovaním čipiek sa zaoberá od roku 2002 a výnimočná je v  tvorbe metráže a v objavovaní a rozvíjaní pôvodných regionálnych vzorov, ktoré realizuje spamäti, bez predkreslenej predlohy. Najväčší dôraz kladie na uchovávanie vzorov tylovej čipky, ktorá je charakteristická pre jej domovskú kopaničiarsku oblasť.
Ján Trebula z Veľkého Krtíša bol ocenený za výrobu aerofónnych ľudových hudobných nástrojov. Jeho učiteľom v polovici 70. rokov minulého storočia bol Anton Ľupták z Látok, výrobca z najstaršej generácie podpolianskych majstrov, s ktorým prvé roky spoločne vyrábali fujary a píšťalky. Na ich výrobu používa zväčša bazové drevo, na ktorom mu imponuje jeho tvrdosť. Hotové nástroje zdobí technikami vypaľovania kyselinou, vybíjania kovom alebo linkorezu do namorenej či vyúdenej fujary.