Dielo Františka Gyurkovitsa – nazývaného aj ako maliar Lučenca (Novohradu) – je späté s mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, ale prevažnú časť života prežil v Lučenci. Okrem Budapešti študoval aj v Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove. Status akademického maliara a obľúbenosť ako človeka predurčili jeho tvorivú cestu tak, že bol v období rakúsko-uhorskej monarchie uznávaným a vyhľadávaným umelcom. Neskôr, počas prvej Československej republiky, už ako príslušník národnostnej menšiny, tvoril na periférii umeleckého života. Až v pokročilom veku, v druhej polovici 20. Storočia, začala integrácia jeho tvorby do celoštátneho kultúrneho kontextu Slovenska. Ale život a dielo Františka Gyurkovitsa neboli doteraz komplexne spracované.
Svoj výtvarný výraz rozvíjal na základe štúdií v Mníchove. Popri akademickom realizme si osvojil aj princípy plenérizmu, ktoré určili celú jeho umeleckú dráhu. Maľoval tradičným spôsobom a okolitý svet zachytával ako ho sám videl. Vonkajšie javy interpretoval cez svoj optimistický pohľad na život. „Jeho rukopis je vo všetkých týchto prácach prudký, bezpečný, nános farby je prevažne pastózny, vytvárajúci charakteristickú štruktúru povrchu maľby. Gyurkovits má rád svetlo a farbu, preto veľmi často využíva svetelný kontrast, harmonizovaný citlivo podávaným polotieňom.“ – píše o ňom historik umenia Marian Váross. Najobľúbenejšími motívmi Františka Gyurkovit sa boli žánrové obrazy, figurálne kompozície, portréty, krajiny a veduty, ktoré diváka vedú do zákutí starého Lučenca, parku, trhov a jarmokov – ruchu života obyvateľov, mesta a okolia. Bol aj vynikajúcim kresliarom, z jeho pozostalosti pochádza veľké množstvo náčrtov a štúdií, ktoré vypovedajú o spontánnych inšpiráciách z rodiny i každodenného života.
Zámerom výstavy, ktorej autorkou je historička umenia Novohradského múzea a galérie v Lučenci Andrea Németh Bozó, je predstaviť maliarovu umeleckú dráhu a priblížiť jeho osobnosť v kontexte rodinných vzťahov a historicko-spoločenských pomerov doby. Prezentované diela pochádzajú zo zbierok Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, Slovenskej národnej galérie a od súkromných vlastníkov. Vystavené osobné predmety umelca poskytlo Mestské múzeum v Lučenci. Partnerom výstavy je aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín 2018.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
