Ministerstvo kultúry pripravilo odpočet priorít počas mandátu ministerky Silvie Hroncovej a odporúčania pre rezort

Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení z júna 2023 pomenovala krátkodobé a strednodobé priority aj pre rezort kultúry. V priebehu mandátu ministerky kultúry Silvie Hroncovej bola schválená Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 a spustená jej implementácia. Ministerstvo kultúry vytvorilo podmienky na spustenie rekonštrukcie historickej budovy Slovenského národného divadla a sídelnej budovy Slovenského národného múzea. Vláda SR na základe návrhu ministerstva kultúry schválila poskytnutie finančných prostriedkov pre majiteľov domov postihnutých požiarom v Banskej Štiavnici, ktoré prechádzajú rekonštrukciou. Ministerstvo vytvorilo podmienky na zvýšenie čerpania prostriedkov z končiaceho programového obdobia fondov EÚ a vypracovalo projektový zámer pre nové programové obdobie v rámci Programu Slovensko k rekonštrukcii národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu. V súlade s prijatou novelou zákona o RTVS sa zmenil vzťah ministerstva s RTVS. Ministerstvo kultúry vstúpilo do zmluvného vzťahu realizátorom projektu Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026. Vláda na základe návrhu ministerstva kultúry schválila štatút Platformy na podporu slobody tlače a ochranu novinárov a štatút Rady vlády SR pre kultúru a kreatívny priemysel. Ministerka kultúry osobne navštívila všetkých tridsať rezortných organizácií a predstavila nový návrh nastavenia tvorby rozpočtov a kontraktov s vypracovaním realistického rozpočtu na roky 2024 – 2026. Ministerstvo tento rok navýšilo prostriedky pre organizácie vo svojej pôsobnosti, ako aj pre Audiovizuálny fond a Fond na podporu umenia. Ministerstvo spustilo dotačnú výzvu pre podporu a rozvoj mediálnej výchovy, vrátane boja proti dezinformáciám, ktorej vyhodnotenie prebieha v týchto dňoch.

„Ďakujem za možnosť byť súčasťou verejnej služby kultúre na najvyššom poste. Ďakujem za možnosť odovzdať svoje schopnosti Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky i vláde odborníkov. Ďakujem všetkým, ktorí mňa a mojich spolupracovníkov na tejto krátkej, ale o to zásadnejšej ceste podporovali. Verím, že náš odkaz bude pokračovať. Želám to nielen ministerstvu kultúry, ale celému Slovensku. No veľa z toho je už na reprezentantoch kultúrnej obce i širokej verejnosti. Udržať kontinuitu realizácie kvalitných zámerov vo verejnom záujme,“ hovorí odchádzajúca ministerka kultúry Silvia Hroncová.

Odpočet programového vyhlásenia

Vláda odborníkov premiéra Ľudovíta Ódora si vo svojom programovom vyhlásení stanovila tri krátkodobé a tri strednodobé priority aj v oblasti kultúry a to s víziou Bez kultúry niet budúcnosti. Krátkodobými cieľmi boli Objektívny a finančne stabilný Rozhlas a televízia Slovenska, Dobre spravovaná kultúra a Kontinuálna realizácia strategických zámerov.

Krátkodobé priority

Parlament schválil v júni 2023 novelu Zákona o RTVS, ktorá stanovila výšku príspevku zo štátneho rozpočtu na úroveň 0,17 % hrubého domáceho produktu. Rovnakým princípom novela stanovila aj výšku príspevku pre Tlačovú agentúru SR a priniesla zmenu systém odvodov do umeleckých fondov.

V oblasti Dobre spravovanej kultúry došlo k niekoľkým dôležitým míľnikom. MK SR podpísalo na základe zákona o Európskom hlavnom meste kultúry zmluvu s Kreatívnym inštitútom Trenčín 2026. Vláda schválila štatút Rady vlády pre kultúru a kreatívny priemysel. Vláda schválila príspevok na odstránenie následkov požiaru v Banskej Štiavnici a schválila i spustenie rekonštrukcií historickej budovy Slovenského národného divadla a sídelnej budovy Slovenského národného múzea.

V rámci Kontinuálnej realizácie strategických zámerov vláda tiež prijala Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 a ministerstvo kultúry začalo s implementáciou jednotlivých cieľov. Z celkového počtu 133 opatrení stratégie spustilo implementáciu 47 z nich. Pripravené sú návrhy zákonov a noviel zákonov, ktoré nadväzujú na úlohy stratégie.

Ministerstvo kultúry vstúpilo do dialógu s verejnoprávnymi dotačnými fondami: Fondom na podporu umenia, Audiovizuálnym fondom a Fondom na podporu kultúry národnostných menšín Kult Minor s požiadavkom stanovenia dlhodobých stratégií činnosti.

Strednodobé priority

V strednodobých prioritách si v oblasti kultúry vláda vytýčila tri ciele a to Výchovu k umeniu a ku kultúre, vzdelávanie umením a kultúrou, ďalej Efektívne financovanie a systematický rozvoj kultúry a dosiahnutie Zmeny uvažovania o kultúre, jej postavení a úlohe v spoločnosti.

V prvej zmienenej oblasti došlo k spusteniu nového dotačného programu podpory a rozvoja mediálnej výchovy a boja proti dezinformáciám v objeme 300 tisíc eur. V týchto dňoch odborná komisia vyhodnocuje prihlásené projekty a následne predloží návrh vedeniu rezortu k odsúhlaseniu. V stratégii kultúry sa s novým programom zameraným na podporu vzdelávacích aktivít či podporu podujatí zameraných na rozvoj mediálnej gramotnosti ako aj s bojom proti šíreniu dezinformácií počíta aj do budúcna.

Ministerstvo kultúry venuje pozornosť ochrane novinárov a aktívne vystupuje na pôde Rady Európy za prijatie čo najširšej ochrany novinárov a pracovníkov médií. Ministerstvo pokračovalo v napĺňaní úloh pri implementácii Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2024 – 2026 a schválilo štatút Platformy na podporu slobody tlače a ochranu novinárov, ako súčasť opatrení smerujúcich k zabezpečeniu slobody médií a ochrany novinárov na roky 2024 – 2026.

V rámci Efektívneho financovania a systematického rozvoja kultúry realizovalo ministerstvo kroky pre prípravu zákonov v oblasti sponzoringu v umení, štatútu umelca a zákona o kultúre.

Pre realizáciu posledného strednodobého cieľa Zmena uvažovania o kultúre, jej postavení a úlohe v spoločnosti bude potrebné kontinuálne nadviazanie nasledujúcim vedením ministerstva. Cieľom by malo byť posilnenie postavenia kultúry v spoločnosti, využitie pozitívneho vplyvu kultúry na spoločnosť a ekonomiku s pomocou systematického monitorovania výsledkov a dopadov sektora.

Prostredníctvom kultúry môžeme prispievať k spoločenskej súdržnosti a k zastaveniu prehlbovania krízy demokracie, pracovať na budovaní dôvery v inštitúcie a podporovať kritické myslenie v reakcii na prejavy ohrozujúce rozmanitosť a ľudské práva. Súčasťou priorít ministerstva by mala zostať snaha o dostupnosť kultúry pre všetkých, kladenie dôrazu na inklúziu, participáciu a sociálne aspekty. Významným poslaním ministerstva je napomáhať medzinárodnej spolupráci v oblasti kultúry prostredníctvom prezentácie kultúry v zahraničí a kultúrnej diplomacie, a teda posilňovanie identity krajiny.

Štatút umelca

Slovensko má šancu sa zaradiť medzi krajiny ako Španielsko alebo Portugalsko, ktoré vytvorili pre umelcov lepšie podmienky. Práve táto skupina aktívnej populácie má z pohľadu pracovno-právnej a z pohľadu ekonomických práv najkomplikovanejšie postavenie. Mnoho z nich pracuje v režime samostatne zárobkovo činnej osoby. Aby umelci dokázali naplniť svoje životné potreby a potreby svojej rodiny, vstupujú do pracovno-právnych vzťahov v podobných alebo naopak vôbec nesúvisiacich odvetví. Špecifická povaha práce, ktorá sa vyznačuje sezónnosťou, nárazovosťou, pôsobením vo viacerých krajinách a nutnosťou vysokej miery časovej a kapacitnej flexibility so sebou prináša aj zložitý prístup k sociálnemu a zdravotnému poisteniu, nároku na prestávku v práci, ohodnotenia nadčasov či dovolenky.

Súčasné vedenie ministerstva kultúry navrhuje zrealizovať prieskum, ktorý by zaručil presné zacielenie výhod a opatrení plynúcich zo štatútu umelca vrátane najzraniteľnejších skupín. Navrhuje taktiež vytvoriť medzirezortnú pracovnú skupinu s Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom financií SR a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR pre vytvorenie rámca v oblasti pracovných podmienok, sociálneho zabezpečenia a daňového režimu umelcov pracujúcich na projektovom alebo inom nekonvenčnom základe. Komplexné riešenie predpokladá taktiež vytvorenie komplexného registra fyzických osôb a podporu rozvoja kapacít samosprávnych profesijných organizácií.

Sponzoring v kultúre

Slovensko je dlhodobo na chvoste krajín, ktoré profitujú zo sponzoringu kultúry zo strany ekonomicky aktívneho sektoru. Zatiaľ čo na Slovensku ide do kultúry len 40 centov na obyvateľa z týchto zdrojov, európsky priemer je takmer šesť eur. Práve prostriedky od správne motivovaných firiem by mohli byť významným zdrojom pre rozvoj kultúry a umenia vrátane obnovy národných kultúrnych pamiatok. Cieľom zámeru úpravy sponzoringu v kultúre a kreatívnom priemysle je zvýšenie miery súkromných finančných prostriedkov v kultúre, zvýšenie miery udržateľnosti a odolnosti financovania subjektov v kultúre vďaka diverzifikácii zdrojov a napokon vytvorenie prostredia, v ktorom budú súkromné subjekty motivované investovať do obnovy národných kultúrnych pamiatok.

Model pripravovaného zámeru úpravy sponzoringu v kultúre a v kreatívnom priemysle predpokladá prijatie zákona, ktorý bude upravovať sponzoring v kultúre a prijatie novely zákona o dani z príjmov. Sponzoring by mal byť prístupný pre prijímateľov bez ohľadu na ich právnu formu a nemal by robiť rozdiel medzi subjektmi tzv. zriaďovanej a nezriaďovanej kultúry. Súčasne je predpokladom, že hlavnými prijímateľmi sponzoringu bude najmä živé umenie, národné kultúrne pamiatky, múzeá a galérie.

Vedenie ministerstva navrhuje naviazať úpravu na register fyzických a právnických osôb, ďalej preskúmať možnosti budovania mecenášstva formou výskumu medzi potenciálnymi sponzormi od malých cez stredné až po veľké podniky a korporácie. Keďže v súčasnosti úspešne funguje sponzoring v oblasti podpory športy, bude nutné nastaviť podmienky spôsobom, ktorý obmedzí nežiaducu súťaž s oblasťou kultúry.

Pracovná skupina, ktorá za účelom diskusie podmienok pre sponzoring v kultúre na ministerstve kultúry vznikla, upozornila aj na ďalšie aspekty zapojenia ekonomicky činných organizácií do podpory kultúry, akými sú dopady na dotačnú prax z verejných zdrojov, etický aspekt investovania do umenia a kultúry alebo okolnosti participácie zástupcov sponzorov v orgánoch podporovaných organizácií a s tým súvisiace ovplyvňovanie ich činnosti.

Pripravený ideový zámer sponzoringu v kultúre obsahuje stanovenie oprávnených prijímateľov sponzoringu, podmienky pre zápis do registra, návrh zmluvy o sponzorstve a návrh úpravy zákona o dani z príjmov.

Zákon o kultúre

Súčasné vedenie ministerstva kultúry zanecháva pripravený vecný zámer zákona o kultúre. Aj ten je súčasťou konkrétnych výstupov z pracovnej skupiny a okrúhlych stolov, na ktorých participovali jak pracovníci ministerstva kultúry, tak aktéri z kultúrnej oblasti a externí odborníci a podrobnejšie sa mu venovala konferencia Dobre spravovaná kultúra, ktorá sa konala v septembri 2023.

Zmyslom zákona je prepojenie celého sektoru kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý na Slovensku zamestnáva asi 60 tisíc osôb (prepočítané na plný pracovný úväzok) v podobe strešného zákona. Ten prispeje k systémovým riešeniam v rámci kultúrnych politík akými sú sponzoring, vymedzí verejný záujem v kultúre, zadefinuje právnické a fyzické osoby v kultúre, upraví náležitosti právnych vzťahov pri kultúrnej činnosti, systematizuje financovanie kultúry a taktiež sprehľadní pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti kultúry. V prípade zákona o kultúre bude ešte pred formuláciou legislatívneho zámeru nevyhnutá široká diskusia naprieč odvetvím.

Zákon o Fonde na podporu kultúrneho dedičstva

Ministerstvo kultúry SR už od roku 2022 pripravuje návrh Zákona o Fonde na podporu kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je obnova a ochrana národných kultúrnych pamiatok, zaistenie archeologických nálezísk a výskum archeologických nálezov, akvizícia zbierkových predmetov uchovávaných v múzeách a galériách, ako aj nehmotné kultúrne dedičstvo. Princípy fungovania fondu sa zhodujú s už vytvorenými nezávislými dotačnými fondmi akými sú Audiovizuálny fond a Fond na podporu umenia. Fond na podporu kultúrneho dedičstva by fungoval ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia pretransformovaním dotačného programu MK SR Obnovme si svoj dom, ktorý ročne dosahuje úrovne 14,7 mil. eur. Existencia verejnoprávneho fondu umožní právnu a finančnú nezávislosť od ministerstva.

Novelizácia zákonov o verejnoprávnych fondoch

V prípade financovania existujúcich dotačných fondov – Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, nie je zavedený nástroj automatickej valorizácie príspevku pre fondy zo štátneho rozpočtu, v dôsledku čoho reálna hodnota podpory z dotácií v čase klesá. Vo všetkých troch zákonoch v príslušných paragrafoch navrhuje ministerstvo zaviesť valorizačný mechanizmus.

Novelizácia Autorského zákona

Súčasný Autorský zákon č. 185/2015 v znení neskorších predpisov bol prijatý nedávno, zároveň existuje dostatočný odstup, ktorý umožňuje vyhodnotiť praktické skúsenosti s jeho aplikáciou v súdnej praxi a hospodárskom styku. Súdna prax priniesla rad problematických rozhodnutí, ktoré idú priamo proti princípom Autorského zákona a zámeru jeho predkladateľa. Koncepčná novelizácia pripravená v podobe paragrafového znenia má za úlohu odstrániť viaceré interpretačné excesy súdnej praxe a korigovať judikatórny výklad niektorých ustanovení: výklad výkonu práv autora zamestnávateľom pri pracovných zmluvách uzavretých podľa socialistickej právnej úpravy, posudzovanie podmienok pre vznik autorskoprávnej ochrany, výkon práv autora výrobcom audiovizuálneho záznamu alebo posudzovanie rozloženia dôkazného bremena v sporoch o rozsah výnimiek z autorského práva.

Nové impulzy pre kultúru

Ministerstvo kultúry zmapovalo organizácie, ktorých je zriaďovateľom. Pozornosť venovalo rozpočtu pre rok 2023, ako aj príprave realistického rozpočtu na nasledujúce obdobie. Vykonalo sa viacero konkrétnych opatrení k zlepšeniu ich podmienok. Napríklad nové dispozičné riešenie bývalých Hurbanových kasární v Bratislave pre viaceré kultúrne inštitúcie: Slovenské centrum dizajnu, Novú scénu, ÚĽUV, Lúčnicu a Slovenský filmový ústav. Ministerstvo podporilo stavebné práce a nákup technológie po požiari v kine Lumière, doriešilo posledné úhrady za rekonštrukčné práce na budove Slovenskej národnej galérie, financovalo nové technológie v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove, finančne pokrylo prípravné práce v súvislosti s rekonštrukciou vybraných národných kultúrnych pamiatok v rámci Programu Slovensko financovaného z prostriedkov Európskej únie. Ide napríklad o komplex Červený kláštor, sídelnú budovu Slovenskej národnej knižnice alebo budovu Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku, Penov dom patriaci pod Vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici. Slovenské národné múzeum zriadi nové Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Slovenské technické múzeum a Štátna vedecká knižnica v Košiciach budú pracovať na vzniku spoločného depozitáru, k čomu sa zaviazali spoločným memorandom.

Finančná podpora

Okrem systematickej podpory kultúrneho prostredia na Slovensku prostredníctvom verejnoprávnych nezávislých fondov si ministerstvo uvedomuje aj nutnosť dlhodobej podpory tých zásadných kultúrnych podujatí, ktoré zaisťujú iné než štátom zriaďované organizácie a ktoré sa zároveň svojimi parametrami, významom a dosahom vymykajú štandardným schémam podpory zo strany fondov. Typicky ide o filmové, hudobné, divadelné a vizuálne festivaly zaisťujúce prezentáciu zahraničného umenia v konfrontácii s tým slovenským. Prioritou je zavedenie nového stáleho dotačného programu MK SR, ktorý by bol zameraný na cielenú podporu etablovaných strategických projektov vo verejnom záujme a v nadväznosti na ciele kultúrnej politiky schválené v stratégii kultúry.

Pamiatky 20. storočia

Medzi priority ministerstva by aj do budúcnosti mala patriť ochrana kultúrneho dedičstva vrátane pamiatok 20. storočia. V auguste ministerka kultúry menovala pätnásť členov do pracovnej skupiny, ktorej cieľom je záchrana národnej kultúrnej pamiatky Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Ministerstvo kultúry aktuálne rieši aj pamiatkovú ochranu bývalého obchodného domu Prior a hotelu Kyjev v Bratislave. Ministerstvo kultúry a Pamiatkový úrad SR sú súčinní pri preverovaní postupu, ku ktorému došlo zbúraním národnej kultúrnej pamiatky v areály bývalého závodu Merina v Trenčíne na konci augusta. Prípad preveruje Okresná prokuratúra v Trenčíne.

Činnosť ministerky

Ministerka kultúry Silvia Hroncová od menovania 15. mája osobne navštívila všetky príspevkové a rozpočtové organizácie ministerstva vo všetkých krajoch SR. Od začiatku svojho mandátu dodnes absolvovala všetkých dvadsať rokovaní súčasnej vlády. Počet prijatí členov vlády, vládnych splnomocnencov a predstaviteľov organizácií v gescii ministerstva či zástupcov kultúrnej obce dosiahol počtu sto päť. Ministerka prijala desať zahraničných delegácií a zúčastnila sa piatich zahraničných pracovných ciest (Česká republika, Srbsko, Rakúsko, Maďarsko a Španielsko). V júni 2023 hostila summit ministrov kultúry V4 a v septembri sa zúčastnila dvojdňového neformálneho stretnutia ministrov kultúry EÚ v španielskom Cáceres. Počas svojho mandátu oficiálne navštívila 65 kultúrnych podujatí – divadelných, operných a baletných predstavení, koncertov, literárnych večerov, filmových projekcií a ďalších. Aktívne sa zúčastnila deviatich konferencií alebo diskusií vrátane publicistických určených pre televíznych alebo rozhlasových divákov. V utorok 19. septembra udelila Ceny ministerky kultúry. Medzi ocenenými boli osobnosti Tereza Nvotová, Gabriela Garlatyová, Júlia Sherwood, Daniel Majling, Boris Kudlička a inštitúcie Slovenská národná galéria, Slovenský filharmonický zbor, Stredoslovenské múzeum a Slovenská ústredná hvezdáreň.