Ministerstvo kultúry pripravuje strategický dokument, ktorý výrazne zmení smerovanie slovenskej kultúry až do roku 2030

Ministerstvo kultúry dnes informovalo o tvorbe komplexného strategického materiálu Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 (stratégia KKP 2030). Cieľom je vytvoriť do konca roka 2022 komplexný odborný dokument, ktorý zavedie do slovenskej kultúry efektívne a systematické plánovanie, naštartuje dlhodobo perspektívny vývoj vo všetkých kultúrnych oblastiach a zadefinuje najurgentnejšie výzvy a priority.

Stratégia KKP 2030

Dokument zhodnotí súčasný stav kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku a sformulujú sa v ňom dlhodobé strategické ciele kultúrnej politiky s pravidelne aktualizovanými akčnými plánmi so zámerom prepojiť tieto ciele s politikami iných rezortov. Tento kľúčový dokument napomôže celkovému rozvoju kultúry a kreatívneho priemyslu – a to v súlade s dlhodobou víziou, s medzinárodnými snahami o riešenie klimatickej krízy a v úzkej participácii s odbornou verejnosťou.

„Nová stratégia kultúry zadefinuje dlhodobú víziu pre kultúrne politiky. Tento kultúrny plán budeme tvoriť transparentne, participatívne a nadstranícky. Dôležité pre nás je, aby sa s ním stotožnila čo najväčšia časť kultúrnej obce. Lebo od nej bude do veľkej miery záležať aj jeho napĺňanie v budúcnosti. Ide o štafetový beh na dlhú trať. Bežci na jednotlivých úsekoch sa môžu meniť (ministri), ale myšlienka a cieľ musia ostať aj po zmenách politickej situácie nemenné,“ vyjadrila sa v súvislosti s prípravou stratégie ministerka kultúry Natália Milanová.

Dôležité posuny oproti predchádzajúcej stratégii KKP 2014-2020

Dôležitú úlohu pri príprave novej stratégie plní revízia výdavkov na kultúru, analýza aktuálnych relevantných dát a najmä vyhodnotenie výsledkov Stratégie rozvoja kultúry SR 2014 – 2020. Na rozdiel od predošlej stratégie (2014-2020) nový dokument zabezpečí systematické sledovanie výsledkov a dopadov jednotlivých opatrení a úloh, čo bude nevyhnutné pre ďalšie plánovanie a rozvoj celého kultúrneho sektora. Nová stratégia chce vo svojich opatreniach pokryť s rovnakou váhou aj tzv. nezriaďovanú kultúru a zamerať sa aj na odvetvia kreatívneho priemyslu.

Proces prípravy stratégie

Ministerstvo kultúry začalo prácu na stratégii ešte v roku 2021. Súčasťou príprav boli okrem iného aj online konzultácie s takmer 200 odborníčkami a odborníkmi. Dôležitou fázou v procese prípravy bude obdobie od mája do septembra 2022, kedy bude prebiehať tvorba samotného dokumentu v spolupráci so zástupcami kultúry a kreatívneho priemyslu. Súčasťou tejto fázy bude aj odborná konferencia 16. a 17. mája v novej budove SND, ktorej cieľom je diskusia o východiskách a vízii kultúry na Slovensku do roku 2030. Témou diskusií budú tiež aktuálne potreby, priority a výzvy v kultúrnej oblasti, a to predovšetkým v kontexte súčasných spoločenských, politických a environmentálnych zmien.

„Kultúra a kreatívny sektor tvoria hodnoty, ktoré ovplyvňujú naše správanie sa, naše myslenie a životnú filozofiu. Napriek tomu sa stretávame aj s nedocenením jej tvorcov a problémy kultúrnych inštitúcií sú na okraji záujmu. Strategický materiál tohto rozsahu stanoví priority kultúrnej politiky tak, aby sme dokázali systematicky riešiť dlhodobé problémy kultúry, ale aj reagovať na aktuálne výzvy. Klimatická zmena, kríza demokracie, postpandemická situácia, vojna v Európe – na všetky tieto výzvy musíme pri tvorbe stratégie myslieť. Chceme jasne a otvorene pomenovať súčasný stav, prediskutovať s odbornou verejnosťou spoločné vízie kultúry a nájsť prieniky s inými strategickými materiálmi,“ hovorí Mária Beňačková Rišková, gestorka tvorby stratégie KKP 2030.

Rezort kultúry plánuje v súvislosti so stratégiou predložiť Vláde SR nelegislatívny materiál v decembri tohto roka. Stratégia by mala vstúpiť do platnosti a začať sa realizovať od januára 2023. Výsledkom zavedenia stratégie KKP 2030 bude prechod slovenskej kultúrnej politiky na výsledkovo orientované riadenie rezortu a uvedenie nového systému merania výsledkov.

„Jedným z prínosov novej stratégie by mal byť začiatok systematického sledovania výsledkov a dopadov kultúrnych politík. Po explicitnom zadefinovaní cieľov kultúrnych politík a formulovaní jednotlivých merateľných ukazovateľov bude možné sledovať, k akým výsledkom skutočne vedú jednotlivé nástroje kultúrnych politík. Zastrešujúci strategický dokument na úrovni štátu prispeje aj k lepšiemu sledovaniu vecnej stránky výdavkov v kultúre a k prioritizácii investičných zámerov,“ vysvetlil Matúš Bieščad, generálny riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky, analytického útvaru Ministerstva kultúry SR.

V participatívnom procese boli v druhej polovici roka 2021 formulované návrhy cieľov a merateľných ukazovateľov pre nasledujúce politiky kultúry a kreatívneho priemyslu:

Politiky kultúrneho dedičstva

1. Múzejný sektor

2. Verejné knižnice

3. Pamiatkový fond

4. Tradičná kultúra a nehmotné kultúrne dedičstvo

Politiky umenia

5. Divadlo a tanec

6. Hudba

7. Vizuálne umenie

8. Literatúra

Politiky – médiá a audiovízia

9. Médiá