Záchrana a obnova kultúrneho dedičstva je prioritou rezortu kultúry v tomto volebnom období, vrátene obnovy hradov a hradnej architektúry. Podľa ministra D. Krajcera, je pripravený aj ďalší nástroj na obnovu kultúrneho dedičstva v spolupráci s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa jeho názoru v tomto prípade platí prirovnanie víťaz – víťaz (win-win), pretože získajú aj slovenské hrady aj nezamestnaní. To sú efekty, ktoré sa prejavia ešte v tomto roku a do budúcna získa slovenský cestovný ruch a nezamestnaní, ktorí získajú pracovné zručnosti.
Ministerstvo kultúry SR na základe tejto spolupráce poskytne financie z dotačného systému v objeme cca 100 tisíc eur, pričom projekty sa týkajú hradov, kde dlhodobo pôsobia občianske združenia. Ministerstvo kultúry poskytuje odbornú garanciu.
Hrad Šariš a Uhrovec sa nachádzajú v lokalitách s vysokou mierou nezamestnanosti a boli na nich už urobené práce v kooperácii s miestnym obyvateľstvom. Ministerstvo kultúry v rámci dotačného systému Obnovme si svoj dom podporuje projekty občianskych združení ročne asi vo výške 20 -30 tisíc eur.
Hrad Šariš
Presné obdobie výstavby základnej stredovekej stavby nie je známe. Výstavba nového hradu začala v 13. storočí; odtiaľ pochádza aj prvá zmienka o hrade menom Sarus (1245). Hrad bol postavený, aby chránil severojužnú obchodnú cestu údolím rieky Torysy. Už od začiatku svojho jestvovania bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši. Po vzniku Šarišského komitátu v 40. rokoch 13. storočia sa stal centrom nového správneho celku, sídlom šarišských županov (comes). Na začiatku 14. storočia sa hradu zmocnil rod Omodejovcov, nepriateľov kráľa Karola Róberta. Noví majitelia hrad rozšírili o obytné i hospodárske objekty a zosilnili jeho opevnenie. Hradný kapitán Demeter z neho terorizoval okolité mestá a kráľovi verných zemanov. Po Bitke pri Rozhanovciach(1312) sa stal opäť kráľovským majetkom. Kráľ Žigmund daroval hrad r. 1405 Petrovi Perényimu a od neho ho neskôr získali Šoóšovci. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra z Brandýsa a jeho kapitáni. Po neúspešnom obliehaní ho nakoniec dohodou získal kráľ Matej Korvín. V druhej polovici 15. storočia bol majetkom Perényiovcov, ktorí ho opäť rozšírili a opevnili novým hradným múrom. Perényiovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Jána Zápoľského a okupovali Košice (4. 12. 1536). Cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Na Šarišský hrad sa presunuli provinčné orgány z kráľovského domu v Košiciach. Obavy z nájazdov Turkov po bitke pri Moháči spôsobili posilnenie jeho obranného systému. Hrad Šariš sa týmto stal centrom habsburskej časti kraja od Tatier po Tisu. Habsburgovci ho prestavali na mohutnú vojenskú pevnosť s kasárenským štýlom života. Mal stálu posádku asi 200 pešiakov a značný arzenál. V roku 1642 sa hrad dostal do držby magnátskeho rodu Rákociovcov, ktorí obývali honosný kaštieľ v podhradí. Táto mohutná pevnosť však nezasiahla do nasledujúcich pohnutých udalostí posledných protihabsburských povstaní. V roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu a celý hrad značne poškodil. V nasledujúcich rokoch ho preto používali iba na ubytovanie vojska. Hrad v roku 1687 vyhorel a viac nebol obnovený. Posledný z Rákociovcov, sedmohradské knieža František II. Rákoci, známy bojovník za slobodu Uhorska, zomrel vo vyhnanstve v Turecku a hrad prešiel po ženskej línii do vlastníctva rodu Aspermont, neskôr ho vlastnili Szirmayovci. Posledným vlastníkom hradu bol kráľovský komorník Gejza Puľský.
Hrad Uhrovec
Hrad Uhrovec leží v odľahlej polohe Strážovských vrchov, 10 km severozápadne od Bánoviec nad Bebravou. Vznikol ako refugiálny hrad v priebehu 60. rokov 13. storočia. V 15. storočí dochádzalo k výraznejším stavebným aktivitám súvisiacich so zvyšovaním obranyschopnosti hradu. V priebehu 18. storočia hrad strácal svoju funkčnosť. V roku 1848 bol hrad podpálený a začal pustnúť. Hoci je hrad v ruinálnom stave viac ako 150 rokov, po architektonickej stránke patrí k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailmi, krbmi, záchodmi, cisternami, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin