„Za obnovením činnosti Matice slovenskej v roku 1919 stáli také zvučné mená ako Pavol O. Hviezdoslav, Vavro Šrobár či Jozef Škultéty. My sme sa však rozhodli vzdať úctu národovcovi, politikovi, predsedovi Matice slovenskej, ako aj predsedovi zlúčenej Advokátskej komory na Slovensku i prvému generálnemu dozorcovi Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. Jánovi Vanovičovi. Tento verejnosti málo známy Slovák odhodlane obhajoval slovenské národné práva v Uhorsku, bol pri prijatí Deklarácie slovenského národa v roku 1918 a v medzivojnovom období pokračoval vo všestrannej národnej práci. Vanovič má veľké zásluhy na konsolidácii nových pomerov v prvej Česko-Slovenskej republike a zaslúži si, aby jeho meno nezostalo zabudnuté,“ uviedol predseda MS Marián Gešper.
Ján Vanovič patril k obhajcom postupnej decentralizácie a zrovnoprávnenia Slovenska v demokratickej republike. „Zasadzoval sa za zlepšenie hmotných pomerov Slovákov, ktoré boli v tom čase poznačené povojnovou chudobou. Urgoval pozemkovú reformu aj znovupostavenie vojnou zničených škôl na zabezpečenie vzdelávania hlavne detí z chudobných rodín. Rozmer jeho politiky bol viditeľne národný, sociálny a demokratický,“ doplnil M. Gešper.
Osobnosť, ktorá bude mať v Parku sv. Cyrila a Metoda pred sídelnou budovou MS svoju bustu vedľa najvýznamnejších národovcov, radíme k dôležitým právnickým, evanjelickým a politickým činiteľom medzivojnového obdobia. Bol členom výboru obnovenej MS, podpredsedom Slovenskej národnej strany, signatárom Deklarácie slovenského národa, členom Slovenskej národnej rady, poslancom Revolučného národného zhromaždenia i Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia, ale aj generálnym dozorcom Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. V rokoch 1931 – 1938 bol predsedom Matice slovenskej.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
