„Dejiny sídelnej budovy Matice slovenskej v Martine doteraz neboli sumárne, no ani dôsledne spracované. Monografia mapuje historické súvislosti od vyslovenia prvotnej myšlienky výstavby nového matičného sídla po oživotvorení spolku v auguste 1919 až po súčasnosť,“ vysvetlil P. Madura, ktorý v budove pracuje od roku 2011. „Obnovená Matica slovenská potrebovala nové priestory, keďže do jej prvej budovy sa po zhabaní matičného majetku uhorským režimom v roku 1875 nasťahovali štátne úrady. Výstavbe však predchádzal zdĺhavý proces vyjednávania s československou vládou a dve kolá architektonickej súťaže,“ doplnil.
Prvý výkop stavby urobil matičný správca Jozef Škultéty v októbri 1924. Budova bola dokončená podľa architektonického návrhu Jána Palkoviča 1. marca 1926. Stavebné náklady sa vyšplhali do výšky vtedajších 2 500 000 Kč. „Druhá matičná budova bola slávnostné otvorená počas augustových slávností v roku 1926 v prítomnosti 15 až 20-tisíc ľudí. V Martine to bolo jedno z najväčších podujatí dodnes. V monografii sme nezabudli ani na skvostný záhradný areál, ktorý doteraz unikal publikačnému záujmu. Počas ročného výskumu sme objavili mnoho zabudnutého či doteraz nepoznaného,“ spresnil riaditeľ archívu.
V rokoch 1926 – 1975 a opätovne po roku 2000 budova bola a je oficiálnym sídlom Matice slovenskej. Za vyše deväťdesiat rokov bola svedkom mnohých významných udalostí. Z jej pôdy vychádzali impulzy k národnému, kultúrnemu i duchovnému povzneseniu života Slovákov. Budova je aj v 21. storočí jedným z erbových symbolov Matice slovenskej a dominantou mesta Martin, v ktorej stále pulzuje matičný život.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
