Nové zápisy v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Modrotlač

Modrotlač je indigom na modro farbená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou – zmesou, ktorá zamedzuje zafarbeniu látky v mieste vzoru.
Táto technika dekorovania látok sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj modrotlač so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom.

V polovici 20. storočia bolo na Slovensku činných viac ako 30 modrotlačiarskych dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia odievali do kroja. S postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch domácností, a v súvislosti so zákazom súkromného podnikania, ich aktivita slabla.

V súčasnosti zohráva významnú úlohu v tejto oblasti Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách súčasného dizajnu.

Horehronský viachlasný spev 

Obce horehronského regiónu sa vyznačujú bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev, ktorý je charakteristický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi.          

Tradícia horehronského viachlasného spevu je spojená s priebojnosťou a vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo doosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Hudobnú kultúru Horehronia ovplyvnilo aj náboženské cítenie jeho obyvateľov. Tento jav sa týka predovšetkým tých obcí, v ktorých sa dodnes praktizuje tzv. východný obrad.     

Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev aj identifikačný prvok, prostredníctvom ktorého miestni obyvatelia deklarujú svoju príslušnosť k rodnej obci alebo regiónu.    

Škola remesiel ÚĽUV

Pre tradičné rurálne prostredie na Slovensku bolo ešte v polovici 20. storočia príznačné samozásobiteľstvo. Ľudia sa snažili byť sebestační a väčšinu toho, čo potrebovali k živobytiu, saturovali z vlastných zdrojov. Boli zruční v rôznych ručných prácach, výrobných činnostiach alebo remeslách, ktorých výsledkom bola vysoko kvalitná produkcia.
Na bohatú škálu prejavov ľudovej produkcie nadviazalo v roku 1945 Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré malo systém ochrany tradičných technológií, postupov, vzorov a ich dokumentáciu zakotvenú v pracovnej náplni. Jeho pracovníci boli v neustálom kontakte s výrobcami, výrobnými strediskami, viedli zveľaďovacie kurzy. Ich pôsobenie viedlo k oživeniu niektorých, takmer už zanikajúcich, výrob a k uchovávaniu ich pôvodných regionálnych, či lokálnych špecifík.  

Na začiatku 90. rokov prešiel ÚĽUV od doškoľovania výrobcov k organizovaniu záujmových kurzov tradičných remesiel a výrob pre širokú verejnosť. Kurzy ponúka v celoslovenskom zábere, prostredníctvom troch regionálnych pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis do tohto zoznamu predstavuje ocenenie mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a existujú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Prvky jestvujú v súlade s prostredím a historickým ukotvením spoločenstiev a poskytujú im pocit kontinuity a identity. Zároveň podporujú kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť.

Zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku predstavuje uznanie mimoriadnym programom, projektom a aktivitám, ktoré podporujú ochranu a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva, sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a pretrvávajú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku je vysokým spoločenským ocenením a zároveň nástrojom na popularizáciu činností, ktoré smerujú ku komplexnej starostlivosti o prvky nehmotného kultúrneho dedičstva. Predstavuje základný stupeň pre výber programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni.

Viac fotografii z podujatia nájdete v našej fotogalérii.

referát styku s médiami MK SR