Odvrátená strana Slovenska v SNM

Slovenské národné múzeum, v spolupráci s prírodovedcom, fotografom a dokumentaristom Tomášom Hulíkom, pripravilo výstavu o súčasnom stave kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku – Odvrátená strana Slovenska. Slávnostné otvorenie online, spojené s autorským sprievodom výstavou, je možné sledovať na YouTube Slovenské národné múzeum / SNM a na Facebooku inštitúcie dňa 17. decembra 2020 o 17.00 h.

Slovensko vie byť čarovné. Naši predkovia po stáročia pretvárali podobu krajiny. Ľudia si postupne z okolitej prírody brali čoraz viac. Krajec, ktorý sme si zo svojho okolia napokon  odkrojili spôsobil, že Slovensko má dnes aj svoju odvrátenú tvár.

Výstavnému projektu v Slovenskom národnom múzeu predchádzalo desať rokov práce autora na rovnomennom filmovom dokumente. „Výstava prostredníctvom 230 fotografií , ortofotomáp a faktografického materiálu ukazuje stav krajiny, kde totalitný režim zanechal stopy na stave životného prostredia, hmotnej kultúry, ale aj v myslení ľudí a vedomí celej spoločnosti. Toto dedičstvo je tak veľké, že sme ho ani tridsať rokov po Nežnej revolúcii nedokázali eliminovať,“ hovorí autor výstavy Tomáš Hulík.

Konfiškácie pôdy, majetku a znárodnenie po roku 1948 popretŕhali vzťahy človeka k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, obci, ako aj k pamiatkam, ktoré si predkovia po stáročia odovzdávali z generácie na generáciu. Živelný rozmach industrializácie v 50. rokoch 20. storočia spôsobil závažné environmentálne záťaže životného prostredia.

Vyrástli betónové monumenty v štýle socialistického realizmu. Vzniklo aj množstvo unikátnych architektonických diel, ale náš vzťah k nim je rozpačitý. Vysoké prevádzkové náklady a nevyhovujúce technológie veľkorysých realizácií bránia ich súčasnému využitiu. Chátrajú a stávajú sa korisťou developerov. Pamiatky našej viac ako tisícročnej histórie zasiahli rovnaké dejinné zvraty. Rodové sídla šľachty – hrady, zámky a kaštiele, sa bez svojich majiteľov stali predmetom drancovania, sídlami polepšovní, starobincov a skladov jednotných roľníckych družstiev. Novú nádej nepriniesli ani reštitúcie po roku 1989. V podobnej situácii sa nachádza aj kultúrne dedičovo v rukách štátu. Každá štvrtá národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti narušená či v dezolátnom stave. Pôvodné slovenské dediny, osady a lazy vymierajú. V krajine minerálnych žriedel dochádza k devastácii vzácnych kúpeľných objektov.

V súčasnosti pokračujeme v negatívnych tendenciách systémom – po nás potopa. Väčšinu potravín dovážame, teda nechováme a nepestujeme. Ornú pôdu, pasienky a lesy meníme na stavebné parcely. Ničíme vzácne biotopy a prirodzené prostredie chránených druhov. Suroviny vyvážame do zahraničia a hotové výrobky dovážame späť. Konzumujeme, znečisťujeme a vo veľkom hromadíme odpad.

Odvrátená strana Slovenska je príbehom o tom, čo sme zdedili, stratili a čo na tomto našom Slovensku vlastne všetci robíme. Toto dedičstvo nás poznačilo viac, než sme si schopní priznať. Jeho stopy sú všade okolo a predovšetkým v nás.

„Výstava Tomáša Hulíka je smutným obrazom súčasnosti. Ukazuje náš vzťah k prírodným i kultúrnym pamiatkam a spôsob, ako sa staviame k najväčším hodnotám našich predkov. Je nesmierne poučná pre nás všetkých. Budem rád za každého návštevníka, v ktorom vyvolá emócie a odhodlanie tento stav zvrátiť,“ uviedol generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.

Výstavný projekt v sídelnej budove SNM v Bratislave, doplnený o rovnomenný filmový dokument a niekoľko zbierkových predmetov z múzeí SNM i od súkromných zberateľov, je možné v bežnom prevádzkovom režime múzea navštíviť od 17. decembra 2020 do 23. mája 2021.