Záverečná „osmičková“ nástenka venovaná roku 1918 a storočnici založenia Československa je – obrazne povedané – minimalistická. V slovenskom výtvarnom umení totiž nemáme takmer žiadne profesionálne diela, ktoré by aktuálne, v časovej paralelite alebo v krátkej následnosti reflektovali historické udalosti – vznik prvej Československej republiky a podpísanie Martinskej deklarácie v októbri 1918, ktorou sa k novej republike pridali Slováci.
Jedným z mála diel je veľkorozmerná maľba zakladateľa a klasika slovenského moderného maliarstva Martina Benku (1888 – 1971) Po búrke/Dúha (1918 – 1919), okrem iného aj historicky prvé získané a zapísané dielo do inventára – zbierok Slovenskej národnej galérie pod inventárnym číslom O 1. Bolo zakúpené na 6. schôdzi kuratória SNG 3. decembra 1949 od dr. Charousa, Benkovho priateľa, ktorému obraz predal krátko po jeho namaľovaní.
Benka touto maľbou symbolicky privítal koniec prvej svetovej vojny a vznik novej republiky. Zaujímavé na tom je, že táto interpretácia vznikla až dodatočne. Vo svojich pamätiach O umení (1958) dával obraz do súvislosti s prvou svetovou vojnou a „s prísľubom krajších čias“, s obnovením kontaktov s domovinou a s nadšením z národného oslobodenia. Marian Váross, Benkov monografista, v publikácii z roku 1952 citoval tieto umelcove slová: „Prečkal som najhoršie vojnové časy a dočkal sa ich konca. Konca radostného. Českej neodvislosti, s ktorou som cítil tak, ako by bola moja, a ešte väčšej radosti, že je i Slovensko slobodné, samostatné, neodvislé od Maďarov, a že sme jeden štát s Čechmi. Priamo som plakal precítením radosti, aká sa nám dostáva po skončení vojny.“ O niečo neskôr na to maliar vo svojich pamätiach spomínal: „… 28. októbra bol som už v Prahe a radoval sa s radujúcimi, že je koniec prelievaniu krvi, že z povestnej väznice národov vyšiel nový, slobodný, demokratický štát vedno s oslobodeným Slovenskom, mojou malou, ale krásnou domovinou.“
V súvislosti s datovaním, vznikom a názvom obrazu existujú viaceré nejasnosti a nezrovnalosti. Benka ho podľa vlastných slov namaľoval v rodisku, v Kiripolci na Záhorí, ktorý navštívil hneď po prevrate. Vtedy vznikli dva náčrty, na druhom „slnko vystupuje spoza odchodiacich mrakov a v popredí vzniká dúha. Tomuto námetu dávam názov ,Dúha – mier´.“ Paradoxne v jeho vlastnoručnom súpise malieb vystupuje dielo pod názvom Dúha (Bratislavským krajom), datované do rokov 1917 – 1918; do zbierok SNG však vkročilo pod upraveným názvomPo búrke/Dúha, akoby tu bola tendencia dodatočne presunúť akcenty, zvýznamniť názov a symbolicky ukotviť jeho vzťah k historickej udalosti, ktorá bola vnímaná ako významná, ba priam kľúčová aj pre osudy Slovenska. … „Viedli ma iba moje city a túžby,“ písal v pamätiach, počúval „radostnú pieseň roviny, rozprestierajúcej sa do diaľky, šírky i výšky…“.
„Pieseň“ slovenských hôr, ktorá sa stala pre jeho tvorbu takou typickou, pre seba objavil až neskôr.
Dielo spolu s jeho príbehom prezentujeme tak trochu netradičným spôsobom. Dívajte sa pozorne a počúvajte…
Sprievodný program výstavy
Sunday, November 4 | 4.00 p.m.
Sunday Rest: The Eights |October 1918
This unconventional series of exhibitions in the gallery atrium entitled Osmičky (The Eights) comments on artistic materials of this year’s anniversaries of important events in modern Slovak history, the last of which will be the anniversary of the establishment of the first Czechoslovak Republic (1918 – 1938). The lecture will illustrate this event against the background of paintings and period documents.
Esterházy Palace, Gallery Atrium | Free admission
Nedeľa 11. 11. |15.00
Siesta v galérii: Osmičky | Október 1918
Nedeľný pohodový výklad sprostredkuje netradičný výstavný projekt venovaný osmičkovým výročiam dôležitých medzníkov v slovenských dejinách 20. storočia.
Esterházyho palác, átrium | Vstup voľný
Osmičky
Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, átrium
Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava
Trvanie série výstav: 28. február — 31. december 2018
Kurátorky: Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Alexandra Kusá
Grafický dizajn: Pavlína Morháčová
„Osmičkové nástenky“ sú viacvrstvovou výstavou umenia, projektom, ktorý sa okrem historických tém zaoberá aj teoretickými otázkami spojenými s kurátorstvom, typológiou výstav, kultúrnou politikou a diváckymi očakávaniami. Autorky idey projektu Katarína Bajcurová a Petra Hanáková ho koncipovali aj ako nenápadnýštuchanec do čias, keď boli mnohé múzeá iba profesionálne sa tváriacimi nástenkami politických výročí.
Základom výstavy je dlhá, tri metre vysoká stena – „galerijná nástenka“, na ktorej sa v časovom slede výročí vystriedajú obrazové koláže. Výsledkom je akýsi draft či materializovaný PINTEREST, ktorý je aj pripomienkou socialistického „nástenkárstva“. Koláže pozostávajú z výtvarného materiálu rôznej povahy (obrazy, fotografie, dokumenty) primárne zo zbierok SNG. Výsledný layout, konflikt diel vedľa seba, ich juxtapozícia prehovára o povahe a vnútorných konfliktoch tej-ktorej udalosti.
Projekt násteniek je ďalšou z výstav, ktoré reflektujú a komentujú našu disciplínu a tematizujú svojbytnosť umeleckohistorického bádania. Dejiny umenia nie sú identické so sociálnymi a politickými dejinami, aj keď sú s nimi neoddeliteľne spojené. Prax do roku 1989 však vypovedala o inom a dodnes na jej sedimenty narážame, keď nás verejnosť či moc vyzýva, aby sme ich ilustrovali. V tomto zmysle sú nástenky emancipačným projektom: na strane jednej sú príkladom tejto spojitosti, ale zároveň aj poukázaním na jedinečnosť a potenciál umeleckohistorického materiálu, pretože ich obsah nie je ilustráciou historickej udalosti, ale reflektuje príbeh dejín umenia.
Osmičkysú navrhnuté v rámci medzinárodného projektu MADE IN CZECHOSLOVAKIA organizovaného Moravskou galériou v Brne v spolupráci so Slovenskou národnou galériou.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
