Záchrana a obnova kultúrneho dedičstva je prioritou rezortu kultúry v tomto volebnom období, vrátene obnovy hradov a hradnej architektúry. Projekt je ďalší nástroj na obnovu kultúrneho dedičstva v spolupráci s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. „Z projektu bude profitovať nielen kultúrne dedičstvo, ale aj slovenský cestovný ruch a nezamestnaní, ktorí získajú pracovné zručnosti“, skonštatoval minister kultúry Daniel Krajcer.
Celkovým cieľom projektu je overiť nové krátkodobé opatrenie na trhu práce zamerané na vytvorenie dočasných pracovných miest pre nezamestnaných na výkon prác v oblasti kultúry. Rekonštrukciou dvoch hradov, hradu Uhrovec a hradu Šariš, podporiť záchranu stredovekých pamiatok a zachovanie kultúrneho dedičstva.
Obnova hradu Šariš
Do projektu je zapojených 30 nezamestnaných, pričom výberového konania sa zúčastnilo až 204 záujemcov. Projekt sa začal 1. júna a bude trvať pol roka. Zamestnanci sú rozdelení do troch skupín. Momentálne sú práce sústredené na dve miesta: pracuje sa na obnove hradby a archeologických prácach v delostreleckom bastióne.
Hrad Šariš
Šarišský hrad patrí medzi najväčšie hradné komplexy na Slovensku. Nachádza sa na zalesnenom sopečnom kopci vo výške 570 m n.m. severozápadne od mestečka Veľký Šariš. V priebehu stáročia prešiel viacerými stavebnými úpravami a vystriedal viacerých majiteľov.
Prvýkrát sa spomína pod menom Sarus v roku 1245 a odtiaľ pochádza aj jeho názov. Chránil dôležitú obchodnú, tzv. Toryskú cestu. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši. Po vzniku Šarišského komitátu v 13.stor. sa stal centrom nového správneho celku, sídlom šarišských županov (comes). Koncom 13.stor. sa stal hrad majetkom zemepánov. Patril známej šarišskej rodine Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po víťaznej bitke pri Rozhanovciach (r.1312), sa hrad stal opäť kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov, ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas hrad obsadil Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov – Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru, ktorí postavili viaceré obytné, hospodárske aj fortifikačné objekty. Keď pri bitke pri Moháči (1526) prešli Perényiovci na stranu Zápoľského, kráľovské vojsko hrad obliehalo a dobylo (1537). Novými majiteľmi hradu sa stali Rákociovci. V roku 1660 vybuchol na hrade sklad pušného prachu, hrad značne poškodil a spôsobil tak jeho postupný úpadok. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal podpáliť poškodené hradné budovy (r.1687). Odvtedy je hrad v ruinách.
Celý hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou. Opevnenie hradu je zachovalé a tvorí ho štrnásť, do hradobnej línie vstavaných bášt so strieľňami. Centrálna veža – donjon – umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie, vrátane ďalších zrúcanín stredovekých hradov – Kapušianskeho a Kamenického.
Od roku 2006 je vlastníkom hradu mesto Veľký Šariš. Už v tomto roku začala skupina dobrovoľníkov vyvíjať aktivity na oživenie tejto pamiatky prostredníctvom projektu Šarišský hrad žije. V spolupráci s odborníkmi vypracovali projektovú dokumentáciu na obnovu hradu, podľa ktorej má byť špička kopca odlesnená, aby bol hrad z diaľky viditeľný. Bašty a hradby majú byť zakonzervované s vyhliadkou na hlavnej bašte. Pribudnúť má aj padajúci most na vnútorný hrad, obnovená vstupná brána, miestnosť pre stálu službu a sprievodcov, prístrešok, chodníky, toalety.
Pomôcť pri realizácii týchto plánov má aj pilotný projekt Nezamestnaní obnovujú hrad. S MK SR a ÚPSVaR na jeho realizácii spolupracujú aktivisti občianskeho združenia Rákociho cesta a mesto Veľký Šariš. V rámci dotačného systému MK SR bolo OZ podporené na realizáciu workshopu pre nezamestnaných sumou14 000 € a na samotné realizačné práce dostalo mesto 54 000 €.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
