Po mimoriadnom záujme o tvorbu a dielo slovenskej sochárky českého pôvodu Marie Bartuszovej (1936 – 1996) na výstave v prestížnej londýnskej galérii Tate Modern, ktorá sa skončila len nedávno, sa diela presunuli do ďalšej prestížnej umeleckej inštitúcie – salzburského Museum der Moderne. Na vernisáži výstavy 20. júla, ktorú pripravil rakúsky kurátorský tím pod vedením riaditeľa galérie Haralda Krejčíka spoločne s Juliet Binghamovou z Tate Modern a kurátorkou zbierky Marie Bartuszovej Gabrielou Garlátyovou, bola prítomná aj ministerka kultúry Silvia Hroncová. Otvorenie výstavy práve v čase slávneho hudobného Salzburského festivalu sľubuje široké medzinárodné publikum.
„Je nesmiernou poctou a zároveň veľkým povzbudením sledovať svetový záujem o dielo česko-slovenskej sochárky Marie Bartuszovej. Krehkosť jedinečných umeleckých objektov v spojení s unikátnou sochárskou technikou priťahuje pozornosť nových a nových návštevníkov. Osobne mám radosť aj zo srdečného stretnutia s vnučkami autorky, Soňou a Sofiou Bartuszovými a kurátorkou i autorkou výpravnej monografie o umelkyni Gabrielou Garlátyovou. Cítim hrdosť, keď diela našich výtvarníkov a výtvarníčok pútajú pozornosť odborných kruhov i širokej verejnosti a prispievajú k šíreniu dobrého mena našej kultúry v zahraničí. Toto je ideálny príklad kultúrnej diplomacie,“ hovorí ministerka kultúry Silvia Hroncová.
Mimoriadna umelkyňa, ktorú si všimol svet
Dielo Marie Bartuszovej bolo objavené a zhodnotené v medzinárodnom kontexte len v posledných rokoch. Narodila sa v roku 1936 v Prahe. Umelecké vzdelanie získala na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe v ateliéri keramiky a porcelánu. Vďaka keramike našla cestu k svojim prvým materiálovým experimentom a skúmala rôzne možnosti tvarovania hliny a sadry netradičnými metódami. Šesťdesiate roky 20. storočia priniesli politické uvoľnenie a zároveň novú optimistickú náladu na umeleckej scéne. Od roku 1963 žila so svojím manželom, sochárom Jurajom Bartuszom v Košiciach, kde v roku 1996 zomrela vo veku 60 rokov. Je prvou slovenskou umelkyňou, ktorá mala samostatnú výstavu v Tate Moderne, a to 26 rokov po smrti. Z mužských slovenských umelcov v nej vystavoval len Roman Ondák.
„Morfologické myslenie Marie Bartuszovej hľadalo tvarovú dokonalosť a haptickú príťažlivosť, ktorá nabáda človeka na dotyk – na vnútorné priblíženie a intímne prežívanie, vychádzajúce z telesného a duševného zážitku. Vyžaruje z neho fascinácia životom, ale aj pokora k nemu, obe sú hnacou silou jej tvorenia,“ píše sa v monografii Gabriely Garlátyovej, ktorá je aj kurátorkou zbierky výtvarníčky a na londýnskej i rakúskej výstave úzko spolupracovala. Podľa Gabriely Garlátyovej sú diela Marie Bartuszovej o vzťahoch medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a prírodou, medzi prírodou a vesmírom, medzi vesmírom a večnosťou.
Tvorila netradične, modernosťou by obstála aj dnes
Jej inovatívne metódy odlievania pomocou balónov, igelitových vrecúšok alebo kondómov vytvárajú jasné formy, ktoré možno interpretovať ako metafory prírody, života alebo rastu. Sama nazývala svoju metódu liatia a pretrepávania ako „gravistimuláciu“. So sochami Dážď (1963) a Kvapka (1963 – 1964) bola zastúpená na prvom Trienále slovenského sochárstva v Piešťanoch v roku 1967. Prvou výstavou venovanou výlučne jej tvorbe bola prehliadka jej diel Transformácia foriem – Sochy Márie Bartuszovej v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne. Najdôležitejšia výstava jej umenia za jej života sa konala v roku 1988 v Košiciach. Veľkým prínosom bola jej posmrtná výstava Cesta k organickej plastike v Slovenskej národnej galérii v Bratislave v roku 2005, ďalej výstava Maria Bartuszová – Formy Przejściowe – Provisional Forms v Múzeu moderného umenia vo Varšave. Následne sa jej diela objavili na Documente v Kasseli alebo vlani na benátskom Bienalle Arte v rámci kurátorského konceptu Mliečna dráha.
Rakúska výstava je predsalen o niečo iná ako tá londýnska
Výstava diel Marie Bartuszovej v Salzburgu je doplnená napríklad o zaujímavý edukačný vstup, ktorý návštevníkom priblíži prácu s materiálom, ktorý Bartuszová využívala pri tvorbe svojich plastík. Navyše sú v nej aj veľkoformátové zväčšeniny fotografií Gabriela Kladku, ktorý dokumentoval autorkinu tvorbu. V expozícii sa nachádza aj tvorivá dielňa, ktorá umožňuje návštevníkom dotýkať sa replík diel a odkazuje tak na súbor predmetov vytvorených autorkou pre terapiu žiakov školy pre slabozrakých a nevidiacich v Levoči na konci 70. rokov 20. storočia. Výstava v Museum der Moderne v Salzburgu je otvorená od 21. júla a potrvá do 7. januára 2024. Diela Marie Bartuszovej sú vypožičané z Východoslovenskej galérie v Košiciach.
FOTO: Herbert Rohrer, Museum der Moderne Salzburg
Posledná aktualizácia: 24. júla 2023 / Komunikácia Protokol
