Pre Mareka Gurbaľa je to už štvrtý Giovanni v doterajšej kariére. Prvýkrát ho naštudoval pri predchádzajúcom uvedení tejto opery v Košiciach v réžii Romana Poláka a v roku 2004 získal za túto postavu Prémiu literárneho fondu, Giovanniho spieval aj v pražskej inscenácii v réžii Lubora Cukra a napokon aj v Ostrave v réžii Michaela Taranta. Ako priznáva, táto postava patrí medzi jeho najobľúbenejšie. „Pre speváka je to príležitosť ukázať sa aj herecky, pre chlapa je postava Giovanniho sympatická tým, že balí baby. Pre mňa je to už štvrtý Don Giovanni a všetkých som robil s uznávanými režisérmi“, hovorí Gurbaľ. Podľa neho je opera Don Giovanni výnimočná svojou veľkoleposťou. „Tým, že je to jedno z jeho neskorších diel, je v ňom cítiť tú skutočnú hudobnú drámu. Navyše Mozart je hudobný génius, ktorého hudba stále žije a je určite vrcholom klasicizmu“, dodáva Gurbaľ. Práve opery z obdobia klasicizmu si vyžadujú odľahčený hlas. „Je všeobecne známou pravdou, že spievanie Mozartových opier prospieva hlasovej hygiene. Giovanni je navyše rozsiahla postava a stavia veľmi veľké nároky na koncentráciu počas celej opery“, vysvetľuje Gurbaľ.
Marián Lukáč v predchádzajúcej košickej inscenácii Dona Giovanniho spieval postavu Leporella. „Obe postavy sú rozsahovo dosť náročné, ale Giovanni je predsa len titulná. Je to pre mňa výzva, lebo charakterovo mi bol bližší Leporello ako Don Giovanni. A musím sebe aj divákom dokázať, že viem na javisku zahrať aj mne charakterovo nie blízku postavu. Uvidíme, či sa to podarí alebo nie“, hovorí Lukáč, podľa ktorého je Mozartova opera vrcholná tým, že je v nej spojená aj komédia aj dráma a jej záver vždy vyvoláva zimomriavky. Sólisti si pochvaľujú aj spoluprácu s Jurajom Nvotom, pre ktorého je košická inscenácia režijným debutom v žánri opery. „Vyžaduje od nás napríklad to, aby sme vyhrali aj recitatívy, nielen ich nejako prebehli. Aby každá jedna veta, ktorú povieme mala význam. A uvedomil som si, že v recitatíve sa v jednej vete objavia často až tri rôzne charaktery. Toto bolo pre mňa trochu novinkou. Bolo to pre nás trochu ťažšie. V činohre režisérovi hercom stačí povedať a oni hrajú. My operní speváci potrebujeme trochu viac času a viac návodov a názornosti. Ale mal s nami naozaj veľkú trpezlivosť“, vysvetľuje Lukáč.
„Veľkým prínosom pre novú inscenáciu je aj dirigent Vinicius Kattah, ktorý je veľkým znalcom Mozarta a je to na hudobnom naštudovaní vidieť,“ dodáva Lukáč. Podľa Gurbaľa inscenácia bude zaujímavá aj tým, že do nej realizačný tím vniesol nové prvky. „Namiesto klasických kordov sú tam revolvery. Je to síce modernejšie poňaté, ale stále je to ten klasický príbeh trochu časovo posunutý ďalej z toho 18. storočia, v ktorom ho písal Mozart“, hovorí Gurbaľ.
Zaujímavosťou je aj to, že obaja predstavitelia majú veľa spoločného. Okrem toho, že sú verní od začiatku svojej profesionálnej kariéry košickému divadlu, obaja sú rodákmi z Lipian. Znamená to, že je v Lipanoch vzduch prospievajúci opernému spevu? „Ono to nebude ani tak vzduchom ako speváckym povedomím, ktoré v Lipanoch je. Začalo to mojim bratom Martinom, keď sa na ZUŠ začal vyučovať spev, výborne tam fungujú spevácke zbory, ktoré dokážu vyprodukovať spevákov. Aj v tomto roku prišli na talentové skúšky na košické Konzervatórium traja záujemcovia z Lipian. A napríklad za mojich čias boli zo 14 študentov spevu až štyria z Lipian“, odpovedá s úsmevom Gurbaľ.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
