Slávnostné odhalenie pamätníka M.R. Štefánika v Aleksandrovci

V utorok 4. apríla 2023 VZÚ Fedor Rosocha spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry Srbskej republiky Miodragom Ivanovićom a predsedom obce Aleksandrovac Mirkom Mihajlovićom slávnostne odhalili pamätník venovaný Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Medzi prítomnými boli aj honorárna konzulka SR v Niši Stela Jovanović a pridelenec obrany Francúzska plk. Pierre Desjeux.

Pamätník autora Zorana Blagojevića, ktorý sa nachádza pred Múzeom vinárstva a vinohradníctva, pripomína pôsobenie M.R. Štefánika na srbskom fronte ako pilota francúzskeho letectva, pričom ho francúzska vláda poverila aj zhromažďovaním vojakov z radov českých a slovenských vojnových zajatcov za účelom vytvorenia česko-slovenskej légie.

6. novembra 1915 pri prelete nad oblasťou Šumadije ho zasiahlo nepriateľské protilietadlové delostrelectvo a následne bol prinútený núdzovo pristáť. Presné miesto pristátia nie je známe, predpokladá sa, že sa nachádza neďaleko miesta, kde je osadený pamätník. Po pristátí M.R. Štefánik spolu so svojím mechanikom M. Bourdonom lietadlo zapálil, aby sa nedostalo do nepriateľských rúk. Po tom, ako im Župčania pomohli jedlom a vodou, sa vydali na pochod dlhý približne 120 km (niektoré zdroje uvádzajú až 160 km). V nasledujúcich siedmich dňoch prešli po trase Alexandrovac-Brus-Jankova Klisura-Blace-Kuršumlija až do Prištiny. Tesne predtým, ako dostihol srbskú armádu, bol zranený pri prestrelke s nepriateľmi a urgentne prevezený do Kosovskej Mitrovice a odtiaľ do Prizrenu, kde kvôli preplnenému a skromne vybavenému zdravotníckemu stredisku mal len malú šancu na prežitie. Odtiaľ bol francúzskym kapitánom L. Polanom letecky prevezený do albánskej Valony. Išlo o prvý letecký prevoz pacienta v histórii. Z Valony ďalej putoval do Ríma.

Za zásluhy v bojoch na srbskom fronte bol v r. 1915 M.R. Štefánik vyznamenaný srbskou Zlatou medailou Miloša Obliča za statočnosť.

Srbský príbeh M.R. Štefánika inšpiroval aj zakladateľov ultramaratónových pretekov Štefánik Trail s dĺžkou 140,8 km, ktorý vedie z Bradla, od mohyly M.R. Štefánika a končí pri soche M.R. Štefánika v Bratislave.

Iniciátormi vzniku pamätníka boli Mestské múzeum Župy a ZÚ Belehrad. Finančne sa na jeho výstavbe podieľali Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo kultúry Srbskej republiky a obec Aleksandrovac.

Hostia si okrem priestorov Múzea vína a vinohradníctva prehliadli aj zrekonštruované priestory Mestského múzea Župy, v ktorom sa nachádza malá časť venovaná M.R. Štefánikovi.

Pred slávnostným programom, ktorý sa konal vo veľkej sále Múzea vinárstva a vinohradníctva sa uskutočnilo aj pracovné rokovanie VZÚ s predstaviteľmi mesta a štátnym tajomníkom. V rozhovore všetky zúčastnené strany vyjadrili záujem o ďalší rozvoj nielen kultúrnej spolupráce, ale aj o zintenzívnenie hospodárskej spolupráce, ktorá sa v Aleksandrovci zakladá na pestovaní ovocia a zeleniny, ale predovšetkým na výrobe vína (v obci je registrovaných 74 výrobcov vína). Aleksandrovac má vďaka výhodnej geografickej polohe (blízkosť pohorí Kopaonik, Goč a Željin) a početným archeologickým nálezom a lokalitám aj veľký turistický potenciál. Pamätník M.R. Štefánika je dobrým základom pre nadviazanie partnerskej spolupráce medzi Aleksandrovcom a mestami na Slovensku spätými s jeho životom a s inštitúciami, ktoré zachovávajú a šíria jeho odkaz. Miestna Stredná vinohradnícka škola by tiež chcela nadviazať kontakt s partnerskou školou na Slovensku. ZÚ bude aktívne pracovať na budovaní týchto partnerstiev. V najbližšom období by sa mesto malo zamerať na kultiváciu okolia pamätníka výsadbou kvetov, vybudovaním chodníka, či osadením informačných tabúľ.

V sprievodnom kultúrno-umeleckom programe vystúpili krajania z Komorného zboru Zvony, Komorného zboru Nádeje, žiaci ZŠ Jána Kollára zo Selenče a žiaci Gymnázia Jána Kollára z Báčskeho Petrovca, ktorí pod vedením Dr. Juraja Súdiho zahrali aj Štefánikovu obľúbenú pieseň „Keby som bol vtáčkom“.