Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii si prevezmú Viliam J. Gruska a Roman Rjachovský

 

 

Rozsiahla tvorba Viliama J. Grusku a Romana Rjachovského, ktorí určili tvár mnohým slovenským filmom, je nezanedbateľnou súčasťou slovenskej kinematografie. Obaja spolupracovali s významnými tvorcami a na konte majú stovky filmových i televíznych projektov. Ako filmoví architekti stoja často v pozadí, no ich práca mnohokrát definuje celkové vyznenie filmu.

Scénograf, filmový architekt, choreograf, etnograf, režisér i scenárista Viliam J. Gruska absolvoval štúdium architektúry na SVŠT v Bratislave. V začiatkoch svojej profesionálnej dráhy pôsobil v Československej televízii Bratislava, neskôr pracoval ako filmový architekt v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe a od roku 1976 pôsobil ako scénický výtvarník v slobodnom povolaní. Počas filmovej kariéry spolupracoval s  tvorcami rôznych generácií a  tvorivých poetík. Jeho imaginácia dostala priestor v dnes už klasických filmoch Kára plná bolesti (1985) Stanislava Párnického, Chodník cez Dunaj (1989) Miloslava Luthera či Uhol pohľadu (1984) Vladimíra Balca. Samostatnú kapitolu jeho diela tvoria rozprávky Kráľ Drozdia brada (1984) a Mahuliena zlatá panna (1986) od Miloslava Luthera, Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Šípová Ruženka (1990) Stanislava Párnického či Sokoliar Tomáš (2000) Václava Vorlíčka. Diapazón jeho činností je mimoriadne široký, Gruska sa podieľal aj na filmových prepisoch opier, na mnohých televíznych inscenáciách a seriáloch a je i režisérom dokumentárnych filmov. V roku 2007 mu udelili Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti ľudovej kultúry a umenia.

Filmový a televízny architekt Roman Rjachovský absolvoval rovnako štúdium architektúry na SVŠT v Bratislave. Jeho prvým pôsobiskom sa stala tiež  Československá televízia Bratislava, kde jeho tvorivý rukopis formovala spolupráca s vtedajšou mladou generáciou režisérov, s Vidom Horňákom, Miloslavom Lutherom, Stanislavom Párnickým či Karolom Spišákom. K  najvýznamnejším dielam z tohto obdobia, na ktorých sa podieľal, patria televízne adaptácie literárnych predlôh ako Mário a kúzelník, Americká tragédia, Budenbrookovci alebo televízne filmy Ľahučký dych, S Rozárkou, Triptych o láske či seriály Adam Šangala a Život bez konca. Od roku 1982 sa Rjachovský venoval aj filmovej tvorbe a pracoval na filmoch, ktoré dnes patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Sú medzi nimi Pavilón šeliem (1982) a Štvrtý rozmer (1983) Dušana Trančíka, Sojky v hlave (1983) Juraja Lihosita, Zabudnite na Mozarta (1985) Miloslava Luthera, Šiesta veta (1986) a Správca skanzenu (1988) Štefana Uhra či Pokoj v duši (2009) Vlada Balka. Spolupracoval na vyše 300 filmoch, televíznych a divadelných inscenáciách či zábavných programoch i s mnohými divadlami. V roku 2003 získal ocenenie Zlatá kamera za celoživotný prínos do oblasti filmového umenia na MFF Art Film Trenčianske Teplice.

Pri príležitosti ocenenia oboch významných architektov si diváci ešte pred začiatkom prehliadky Týždeň slovenského filmu budú môcť v bratislavskom Kine Lumière pozrieť filmy, na ktorých sa obaja podieľali. V nedeľu 8. apríla o 18.30 hod. Gruskovu tvorbu priblíži film Miloslava Luthera Chodník cez Dunaj o osude dvoch mladých priateľov Slováka a Čecha, ktorí sú po vzniku vojnovej Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava obvinení gestapom zo sabotáže a nútení vydať sa na útek cez hranice. Rjachovského dielo pripomenie v rovnaký deň o 16.30 hod. film Smrť pána Golužu (1982) režiséra Živka Nikolića, filmová adaptácia novely Branimira Šćepanovića Smrt gospodina Goluže. Zobrazuje tragikomický príbeh malého belehradského úradníka, ktorého životné okolnosti dovedú až do krajnej situácie. V priestoroch Kina Lumière zároveň bude inštalovaná výstava scénických návrhov oboch ocenených.

Na významné ocenenie Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii upozorní aj RTVS, ktorá do programu v sobotu 7. apríla na Jednotke zaradila filmy Horúci dych(1978) Marty Gogálovej, ktorého architektom bol Roman Rjachovský, a Ako sa Vinco zaťal (1977) Juraja Lihosita, kde bol architektom Viliam J. Gruska.

Týždeň slovenského filmu a odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti organizuje Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), spoluorganizátormi prehliadky sú Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Podujatie sa koná pod záštitou ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča a finančne ho podporili Audiovizuálny fond, autorská spoločnosť LITA a Slovenská pošta, myšlienku projektu podporila Nadácia Tatra banky.

Podujatie finančne podporil Audiovizuálny fond

Prehliadka Týždeň slovenského filmu predstavuje domácu tvorbu uplynulého roka. Jej štvrtý ročník sa uskutoční v termíne od 9. do 15. apríla 2018. Podujatie zamerané na prezentáciu a podporu slovenského filmu nadväzuje na mimoriadne úspešný rok domácej kinematografie. Do slovenských kín prišlo na slovenské filmy takmer 1,5 milióna divákov,štyrikrát sa prepisoval rebríček návštevnosti domácich filmov v ére samostatnosti, na prvých dvoch priečkach TOP 10 návštevnosti všetkých filmov v distribúcii figurovali po prvýkrát  slovenské filmy a Slovensko zaznamenalo najväčší medziročný percentuálny nárast počtu divákov a hrubých tržieb v kinách v celej Európskej únii.

Týždeň slovenského filmu uvedie celkovo 39 slovenských filmov, ktoré mali v minulom roku premiéru. Premietne sa 22 hraných filmov, 12 dokumentárnych a 5 animovaných. Uvedené budú filmy, ktoré bodovali v rebríčkoch návštevnosti, aj tie, ktoré majú za sebou úspešnú festivalovú púť a získali významné ocenenia. Prehliadka je jedinečnou príležitosťou vidieť všetky filmy počas jedného týždňa na jednom mieste, vďaka čomu divákom umožňuje urobiť si komplexný obraz o slovenskej filmovej tvorbe predchádzajúceho roka.

Okrem filmov sú pre návštevníkov pripravené aj sprievodné podujatia. Opäť sa uskutočnia panely s hodnotením minuloročných hraných, dokumentárnych a animovaných filmov, ktoré doplní panel o filmovej vede a kritike. Pripravený je aj seminár o významnom slovenskom filmovom publicistovi Pavlovi Brankovi, v tejto súvislosti prehliadka uvedie dva filmy venované jeho životu a dielu. Na otvorení prehliadky bude po druhýkrát udelená Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos, resp. výnimočný počin v oblasti slovenskej filmovej vedy.

Po vlaňajšom záujme o stretnutia s tvorcami organizátori tento rok pripravili aj štyri diskusie na témy s celospoločenským presahom, ktoré sú naplánované v nadväznosti na filmové projekcie. Masterclass bude viesť tento rok oceňovaný slovenský kameraman Martin Žiaran a pre súťaže chtivých záujemcov je pripravený vedomostný kvíz o slovenskom filme Múdry pondelok, ktorého výhercovia získajú zaujímavé ceny. V bratislavskom Kine Lumière bude inštalovaná výstava scénických návrhov filmových architektov Viliama J. Grusku a Romana Rjachovského, ktorí sa tento rok stanú držiteľmi ceny Slnko v sieti na Výnimočný prínos slovenskej kinematografii a pri tejto príležitosti sa premietnu filmy, na ktorých sa obaja ocenení podieľali.

Týždeň slovenského filmu sa uskutoční v Kine Lumière v Bratislave a vybrané filmy sa v rovnakom termíne budú premietať aj v ďalších deviatich slovenských mestách, a to Banská Bystrica (Filmový klub v Múzeu SNP), Kežmarok (Kino Iskra), Košice (Kino Úsmev), Martin (Kino Strojár), Nitra (Kinoklub Tatra), Spišská Nová Ves (Kino Mier), Trenčín (ArtKino Metro), Trnava (Kultúrne centrum Malý Berlín) a Žilina (Stanica Žilina-Záriečie).

Podujatie bude nasledovať po odovzdávaní národných filmových cien Slnko v sieti, ktorého slávnostný ceremoniál sa uskutoční v piatok 6. apríla 2018 a v priamom prenose ho odvysiela RTVS na Jednotke. Do 31. marca 2018 sa do hlasovania o najlepší film za minulý rok môžu zapojiť aj diváci, ktorí zo všetkých prihlásených snímok na Slnko v sieti môžu o svojom favoritovi rozhodnúť na internetovej stránke Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA): https://slnkovsieti.sk/. Divácka cena bude vyhlásená na slávnostnom ceremoniáli. Traja vyžrebovaní získajú vecné ceny, zúčastnia sa slávnostného ceremoniálu a jeden z nich získa aj 2 cinepassy a ubytovanie pre 2 osoby na Art Film Feste Košice na 3 noci podľa vlastného výberu v termíne od 15. do 23. júna 2018.

TÝŽDEŇ SLOVENSKÉHO FILMU

HRANÉ FILMY:

Atlantída, 2003, r. Michal Blaško • Baba z ľadu, r. Bohdan Sláma • Cez kosti mŕtvych, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik • Cuky Luky film, r. Karel Janák • Čiara, r. Peter Bebjak • DOGG, r. Slavomír Zrebný, Vilo Csino, Enrik Bistika, Jonáš Karásek • Křižáček, r. Václav Kadrnka • Magic Moments, r. Martina Buchelová • Nina, r. Juraj Lehotský • Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii, r. Róbert Fiľo • Out, r. György Kristóf • Piata loď, r. Iveta Grófová • Po strništi bos, r. Jan Svěrák • Spievankovo a kráľovná Harmónia, r. Diana Novotná • Špina, r. Tereza Nvotová • Tri želania, r. Vít Karas • Únos, r. Mariana Čengel Solčanská • Vlk z Královských Vinohrad, r. Jan Němec • Všetko alebo nič, r. Marta Ferencová • Záhradníctvo: Dezertér, r. Jan Hřebejk • Záhradníctvo: Nápadník, r. Jan Hřebejk • Záhradníctvo: Rodinný priateľ, r. Jan Hřebejk

DOKUMENTÁRNE FILMY:

 

Bars dobrý film, r. Ján Stračina • Boli pri tom, r. Tomáš Hučko • Červená, r. Olga Sommerová • Desať rokov lásky, r. Adam Hanuljak • Diera v hlave, r. Robert Kirchhoff • Hotel Úsvit, r. Mária Rumanová • Mečiar, r. Tereza Nvotová • Sprisahanie šedej rasy, r. Maroš Berák • Svet podľa Daliborka, r. Vít Klusák • Ťažká duša, r. Marek Šulík • Vábenie výšok, r. Pavol Barabáš • Varga, r. Soňa Maletzová

 

ANIMOVANÉ FILMY:

39 týždňov, 6 dní, r. Joanna Kożuch, Boris Šima • Aúúúna, r. Lina Šuková • Lichožrúti, r. Galina Miklínová • Ocko hrdina (zo seriálu Websterovci), r. Katarína Kerekesová • Žltá, r. Ivana Šebestová

 

POCTA: VILIAM J. GRUSKA & ROMAN RJACHOVSKÝ

VILIAM J. GRUSKA (* 24. 9. 1936)

Viliam J. Gruska absolvoval štúdium architektúry na SVŠT v Bratislave v roku 1959. Pracoval v Československej televízii Bratislava (1962 – 71), ako filmový architekt v SFT na Kolibe (1972 – 75) a od roku 1976 pôsobil ako scénický výtvarník v slobodnom povolaní. Spolupracoval s tvorcami rôznych generácií a tvorivých poetík. Podieľal sa na filmových prepisoch opier Jánošík čiSvätopluk, na televíznych inscenáciách, filmoch a seriáloch ako napríklad Straty a nálezy, Veselé paničky z Windsoru, Najdúch, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Hĺbkový rekord, Ežo Vlkolínsky, Gábor Vlkolínsky, Mesto Anatol. Jeho imaginácia dostala priestor v dnes už klasických filmochKára plná bolesti, Chodník cez Dunaj, Uhol pohľadu. Samostatnú kapitolu Gruskovej tvorby predstavujú rozprávky Kráľ Drozdia brada, Mahuliena zlatá panna, Perinbaba, Šípová Ruženka aSokoliar Tomáš. Od roku 1985 pôsobí na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave. Gruska je i režisérom dokumentárnych filmov a autorom projektov amfiteátrov, napríklad Východná. V roku 2007 mu udelili Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti ľudovej kultúry a umenia.

• Chodník cez Dunaj, r. Miloslav Luther, Československo, 1989, dráma

 

ROMAN RJACHOVSKÝ (* 23. 4. 1937)

Roman Rjachovský absolvoval štúdium architektúry na SVŠT v Bratislave v roku 1961. Od polovice 60. rokov pôsobil ako architekt v Československej televízii Bratislava, kde jeho tvorivý rukopis formovala spolupráca s vtedajšou mladou generáciou režisérov Vidom Horňákom, Miloslavom Lutherom, Stanislavom Párnickým či Karolom Spišákom. Medzi najvýznamnejšie diela z tohto obdobia patria televízne adaptácie literárnych predlôh ako Mário a kúzelník, Americká tragédia, Budenbrookovci, Sesternica Beta, Elektra alebo televízne filmy Ľahučký dych, S Rozárkou, Triptych o láske či seriály Adam Šangala aŽivot bez konca. Od roku 1982 sa venoval aj filmovej tvorbe a pracoval na filmoch, ktoré dnes patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie Pavilón šeliem, Smrť pána Golužu, Sojky v hlave, Štvrtý rozmer, Zabudnite na Mozarta, Šiesta veta čiPokoj v duši. Spolupracoval na vyše 300 filmoch, televíznych a divadelných inscenáciách či zábavných programoch, aj s mnohými slovenskými divadlami. V roku 2003 získal ocenenie Zlatá kamera za celoživotný prínos do oblasti filmového umeniana MFF Art Film Trenčianske Teplice.

• Smrť pána Golužu, r. Živko Nikolić, Československo/Juhoslávia, 1982, tragikomédia

 

POCTA: PAVEL BRANKO

PAVEL BRANKO (* 27. 4. 1921)

Filmový kritik, publicista, teoretik dokumentárneho filmu, historik, novinár a prekladateľ. V rokoch 1940 – 1942 študoval na SVŠT v Bratislave, neskôr bol väznený a odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen. Po roku 1948 spolupracoval ako filmový kritik s viacerými slovenskými denníkmi a slovenskými a českými filmovými časopismi. V rokoch 1957 – 1970 bol redaktorom časopisu Film a divadlo, v rokoch 1971 – 1972 bol pracovníkom Slovenského filmového ústavu. Publikačný zákaz mu zabránil v ďalšej činnosti, do roku 1989 sa venoval prekladu. K filmovej kritike sa vrátil až po Novembri 1989. V 90. rokoch pôsobil ako stály spolupracovník Rádia Slobodná Európa v Bratislave. Je autorom publikácií Slovenský krátky film 1945 – 1965 (1965), Karol Skřipský (1966) a Mikrodramaturgia dokumentarizmu (1991). Trojzväzkový výber z Brankovej tvorby Straty a nálezy mapuje jeho tvorbu z rokov 1948 – 2006 a v roku 2011 publikoval svoje pamäti s názvom Proti prúdu. V roku 1997 získal za svoju prácu Čestný doktorát VŠMU, v roku 2007 Cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii a v roku 2011 Cenu ministra kultúry za celoživotné, mimoriadne významné pôsobenie a publikačnú činnosť v oblasti teórie a kritiky dokumentárneho filmu.

• GEN: Pavel Branko, r. Jaro Rihák, Slovensko, 2010, dokumentárny

• Hrdina našich čias, r. Zuzana Piussi, Slovensko, 2009, dokumentárny

 

SPRIEVODNÉ PODUJATIA:

Výstava scénických návrhov Viliama J. Grusku a Romana Rjachovského

8. – 29. 4. • Kino Lumière • foyer

Viliam J. Gruska a Roman Rjachovský patria ku generácii tvorcov, ktorí výrazne formovali tvár modernej televíznej scénografie a filmovej architektúry. Výber prác na aktuálnej výstave odráža dominanty tvorby oboch architektov. Roman Rjachovský predstavuje svoje výtvarne kultivované návrhy ateliérových stavieb, prezentuje svoju jedinečnú schopnosť vyjadriť prostredníctvom členenia priestoru tému príbehu. Viliam J. Gruska sa snaží divákom sprostredkovať tvorivý proces vzniku filmovej scénografie, zachytiť rozmanité vplyvy, ktoré na prácu architekta vplývajú. Výstava je svedectvom nielen o individuálnych snaženiach oboch výrazných osobností, ale čiastočne aj o vývoji slovenskej filmovej a televíznej scénografie.

Seminár o Pavlovi Brankovi

9. 4. • pondelok • 10.00 – 13.00 • Kino Lumière • kinosála K2

O aktivitách a živote významného slovenského filmového publicistu Pavla Branka hovoria jeho priatelia, spolupracovníci a filmoví teoretici.

Autori príspevkov: spisovateľ, dramaturg a scenárista Boris Filan, spisovateľka a jazykovedkyňa Inge Hrubaničová, filmový teoretik a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch, novinárka a spisovateľka Iris Kopcsayová, filmový historik Václav Macek, filmová historička Jelena Paštéková, režisérka Zuzana Piussi, doktorand na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Michal Tallo, publicista a prekladateľ Ladislav Volko

Moderátorka: Katarína Mišíková

Vedomostný kvíz: Múdry pondelok

9. 4. • pondelok • 19.00 – 21.00 • Bless x Nu Spirit

Vedomostný kvíz, na ktorom majú záujemcovia možnosť zabaviť sa, rozšíriť si svoje znalosti  o slovenskom filme a vyhrať skvelé ceny v podobe filmových publikácií a DVD nosičov. Prihlášky do kvízu na: mudrypondelok@gmail.com.

Moderátor: Ludwig Bagin

Masterclass kameramana Martina Žiarana 

10. 4. • utorok • 13.00 – 16.30 • FTF VŠMU • kinosála

Absolvent kamery na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením prof. Jána Ďuriša. Nakrútil niekoľko krátkych filmov, z ktorých mnohé boli ocenené. Jeho celovečerným kameramanským debutom bol film Róberta Švedu Démoni (2007), nasledovali filmy Nebo, peklo, zem(2009), Marhuľový ostrov (2011), Zakázané uvoľnenie (2014), Hany (2014), Čistič (2015), Učiteľka (2016), Čiara (2017) a Mečiar (2017), aktuálne sú v postprodukcii filmy Pivnica (r. Igor Vološin) a Čertovské pero (r. Marek Najbrt). Pôsobí tiež ako kameraman televíznych seriálov a stál aj za kamerou krátkeho českého filmu Kdo je kdo v mykologii (2016) Marie Dvořákovej, ktorý vlani získal študentského Oscara v kategórii hraných filmov. Projekcia filmu Kdo je kdo v mykologii bude súčasťou masterclassu.

Moderátor: Martin Šulík

 

ODBORNÉ PANELY:

Panel o slovenskej filmovej vede 2017

9. 4. • pondelok • 14.00 – 16.00 • Kino Lumière

Martin Ciel, Katarína Mišíková

Martin Ciel– filmový teoretik a kritik. Pôsobil v Kabinete teórie divadla a filmu Umenovedného ústavu SAV a v oddelení výskumu SFÚ. V súčasnosti pedagóg na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU. Zaoberá sa semiotikou filmu a súčasnými filmovými teóriami aplikovateľnými na analýzu filmového diela. Teoretické štúdie publikoval v rôznych slovenských aj zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Knižne publikoval Film. Ilúzia a akcia (1992), Odborná reflexia filmu na Slovensku (1997), Pohyblivé obrázky (2007), Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu (2011), Film a politika. Ideológia a propaganda v slovenskom filme 1939 – 1989 (2017).  Prednáškové kurzy viedol v New Yorku, Minsku, Tel Avive, Brne a Prahe.

Katarína Mišíková – filmová teoretička. Prednáša na FTF VŠMU o dejinách filmu, kognitívnej a naratívnej teórii a analýze filmu. Je autorkou monografie Mysl a příběh ve filmové fikci(2009), desiatok článkov a štúdií v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je spoluautorkou elektronických skrípt Kapitoly z dejín svetového filmu(2015) a spoluautorkou a (ko)editorkou kolektívnych monografií Metamorfózy študentskej tvorby (2011), Nový slovenský film (2015), Transformation Processes in Post-Socialist Screen Media (2016) a (ko)editorkou zborníka Slovenský film v roku 2016 (2017). V súčasnosti sa venuje výskumu rozprávania v slovenskom filme po roku 1989. Medzi jej aktivity patrí aj popularizácia filmu a myslenia o filme. Je spoluautorkou rozhlasového seriálu Kino-Ucho a edukatívnych projektov Filmový kabinet deťom, Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl a Obrazy (proti) extrémizmu.

Panel o slovenskom hranom filme 2017

11. 4. • streda • 13.00 – 16.00 • Kino Lumière

Radovan Holub, Zuzana Mojžišová

Radovan Holub– filmový publicista. Vyštudoval anglistiku, češtinu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, ďalej sa venoval filmu. Od roku 1995 je audiovizuálnym expertom pre program Creative Europe MEDIA a pre Audiovizuálny fond Bratislava. Dramaturgicky spolupracoval s niekoľkými filmovými festivalmi a organizáciami (MFF Bratislava, European Film Promotion, MFF Karlovy Vary, Febiofest), spolupracuje so SAPA,  Art Film Festom Košice a niektorými zahraničnými festivalmi (All Lights India International Film Festival, Mittel Punkt Europa Filmfest v Mníchove). O dôležitých filmových festivaloch (Berlinale, MFF v Cannes a ďalších) píše pre slovenské a české médiá. 

Zuzana Mojžišová– filmová recenzentka a spisovateľka. Pôsobí ako šéfredaktorka študentského filmového časopisu Frame a učí na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU (kultúra písaného slova, oral history, filmová prax, obrazy inakosti vo filme). Okrem časopisecky a zborníkovo publikovaných článkov a štúdií vydala Premýšľanie o filmových Rómoch (2014), O ľuďoch a snoch (2016), Za rómskym ľudom (2017), spolu s Janou Belišovou je autorkou kníh Phurikane giľa (2002) a O Del dživel (2014). Napísala zbierku poviedok Afrodithé (1997), novely Bon Voyage (2010) a Genius loci (2013) či Rozprávky na sedem dní (2012).

Panel o slovenskom animovanom filme 2017

12. 4. • štvrtok • 13.00 – 16.00 • Kino Lumière

Juraj Krasnohorský, Eva Šošková

Súčasťou panelu bude 34-minútové pásmo animovaných filmov z roku 2017.

Juraj Krasnohorský – režisér a producent. Vyštudoval teoretickú fyziku a matematiku  a neskôr filmovú vedu na univerzite Sorbonne v Paríži. V roku 2010 v Bratislave založil produkčnú spoločnosť Artichoke a nakrútil svoj dlhometrážny debut Tigre v meste (2012). Ako kreatívny producent pracoval na viacerých animovaných, dlhometrážnych hraných aj dokumentárnych filmoch, napríklad animovaný krátky film Superbia (2016), ktorý bol uvedený v súťaži Semaine de la Critique v Cannes. Je absolventom producentských workshopov EAVE a Maia, členom asociácie producentov APAF, podieľa sa na aktivitách Visegrad Animation Forum, inicioval a organizuje medzinárodný workshop pre producentov animovaných filmov CEE ANIMATION WORKSHOP. Príležitostne prednáša na medzinárodnom workshope Animation Sans Frontières, FTF VŠMU alebo na Fest Anča.

Eva Šošková – pedagogička, publicistka, aktuálne na rodičovskej dovolenke. Počas štúdia na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU sa sústreďovala najmä na zvukový dizajn a animovaný film. Na VŠMU viedla seminár Súčasný slovenský animovaný film, ktorý vychádzal z jej základného výskumu realizovaného počas doktorandského štúdia. Bola riešiteľkou grantu APVV Slovenská kinematografia po roku 1989, pôsobila ako kurátorka SFÚ v národnom projekte Digitálna audiovízia, v rámci ktorého skúmala slovenský animovaný film. Spolupracuje na festivaloch Fest Anča a Bienále animácie Bratislava. Publikuje štúdie a odborné články najmä o animovanom filme.

Panel o slovenskom dokumentárnom filme 2017

13. 4. • piatok • 13.00 – 16.00 • Kino Lumière

Mária Ferenčuhová, Andrea Slováková

Mária Ferenčuhová – filmová bádateľka, prekladateľka a poetka. Je docentkou na FTF VŠMU, kde prednáša teóriu a dejiny dokumentárnej tvorby a vedie semináre venované predovšetkým rétorike dokumentárneho filmu. Z francúzštiny prekladá prózu, poéziu aj odbornú literatúru. Vydala štyri knihy poézie, a to Skryté titulky (2003), Princíp neistoty (2008), Ohrozený druh (2012) a Imunita (2016). Je autorkou vedeckej monografie Odložený čas. Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film (2009) a spoluautorkou a editorkou kníh Dokumentárny film v krajinách V4 (2014) a Nový slovenský film (2015, spolu s Katarínou Mišíkovou)

Andrea Slováková – dokumentaristka, kurátorka, filmová teoretička. Vyštudovala Mediálne štúdiá na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe, kde obhájila rigoróznu prácu, a Filmovú vedu na Filozofickej fakulte UK v Prahe, kde ukončila postgraduálne štúdium. Študovala dokumentárnu tvorbu na FAMU a strategický manažment na Cambridge Business School. V rokoch 2003 až 2011 pôsobila vo vedení MFDF Jihlava. Naďalej pre festival dramaturgicky pripravuje sekciu experimentálnych dokumentov Fascinácie. Editorsky viedla magazín Dok.revue a odborný zborník DO. Publikuje texty o filme v rôznych periodikách, je členkou redakčnej rady časopisu Iluminace. Pravidelne prednáša dejiny a metódy dokumentárneho a experimentálneho filmu na Masarykovej univerzite v Brne, príležitostne na ďalších univerzitách. V rokoch 2012 – 2015 bola riaditeľkou Nakladateľstva AMU v Prahe, založila nakladateľstvo non-fikčnej literatúry Nová beseda. Je autorkou knihy Co je nového ve filmové vědě (2017). Nakrútila viacero dokumentov a experimentálnych filmov.

Koordinátorka a moderátorka odborných panelov:

Jelena Paštéková – filmová a literárna historička, teoretička. Pôsobí ako garantka odboru na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU a ako vedúca oddelenia teórie literatúry v Ústave slovenskej literatúry SAV. Prednáša dejiny slovenskej kinematografie, venuje sa interdisciplinárnym vzťahom a metodológii. Je autorkou a editorkou intermediálneho projektu Poetika a politika (2004), vedúcou riešiteľkou výskumnej témy Súčasné filmové teórie: nové rámce, iné problémy. Publikovala monografie Rozprávanie o rozprávaní (2009), Dobrí predkovia a démoni (2013 – 2014), filmologické štúdie Indexy totalitarizmu a pop-kultúrne intervencie (2011), Mediálna aktualizácia kultúrnych obsahov (2011), Slovenské filmové vlnenie (2012), Balada ako intermediálny rytmus (2017) či viaceré práce o Leopoldovi Laholovi. Spolu s Václavom Macekom je autorkou Dejín slovenskej kinematografie (1997) a revidovaného a doplneného textu Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (2016). V súčasnosti sa pripravuje druhý zväzok.

 

DISKUSIE PO FILMOCH:

Diskusia po filme Špina

Odkrývanie tabu sexuálneho násilia a vyrovnávania sa s ním

10. 4. • utorok • 20.30 • Kino Lumière • kinosála K2

hosť: Tereza Nvotová a ďalší

Téma znásilnenia je na Slovensku ešte stále tabu, opradená mýtmi o krátkych sukniach a temných uličkách. V skutočnosti sa však väčšina znásilnení deje za dverami našich vlastných domovov. Odhaduje sa, že na Slovensku dôjde každý rok k tisícom znásilnení, obete sa však na políciu odhodlajú nahlásiť iba desiatky prípadov. Je to tak, pretože naša spoločnosť má tendencie ich buď odsúdiť alebo im neveriť.Špina je intímnym príbehom mladého dievčaťa a zároveň poukazuje na takmer nefunkčný systém ochrany a práv obetí.

Diskusia po filme Vábenie výšok

Vzostupy a pády slovenských výprav do najvyšších hôr sveta

11. 4. • streda • 20.30 • Kino Lumière • kinosála K2

hosť: Pavol Barabáš a ďalší

Slovenské himalájske horolezectvo zaznamenalo ku koncu minulého storočia svetové výkony aj pády. Pri návrate z prvej expedície na osemtisícovku vítal horolezcov prezident a celá republika ich vnímala ako hrdinov. Prečo sme kedysi v Himalájach udávali trend? Bola to sila kolektívu dokázať nemožné, či možnosť dostať sa za hranice komunistického Československa? Dnes nie je problém vycestovať do Himalájí, napriek tomu už neudávame trend. Vábenie výšok sa na slovenské himalájske horolezectvo pozerá cez pohľad horolezeckej generácie, vďaka ktorej sme kedysi patrili medzi svetovú himalájsku elitu.

Diskusia po filmoch Všetko alebo nič a Čiara

Čo robí divácky film diváckym

12. 4. • štvrtok • 20.30 • Kino Lumière • kinosála K2

moderátorka: Mariana Jaremková

hostia: Peter Konečný, Juraj Malíček

Do slovenských kín vlani prišlo na slovenské filmy takmer 1,5 milióna divákov. Ešte pred rokom bolo takéto číslo nepredstaviteľné. V čom tkvie súčasný výrazný nárast záujmu o domácu kinematografiu? Je za ním vyššia produkcia, žánrová pestrosť alebo marketingová kampaň? Na tieto otázky sa pokúsi zodpovedať diskusia po filmoch Všetko alebo nič a Čiara, ktoré v minulom roku skončili na prvých dvoch priečkach TOP 10 návštevnosti všetkých filmov v slovenskej distribúcii.

Diskusia po filmochMečiar a Únos

90. roky: na čo sme zabudli a na čo by sme chceli zabudnúť

13. 4. • piatok • 20.30 • Kino Lumière • kinosála K2

hostia: Ľuba Lesná, Lukáš Fila

V 90. rokoch sa na Slovensku stalo niekoľko kriminálnych činov, ktoré mali priame alebo nepriame napojenie na politickú scénu. Viaceré z nich sú dodnes pre našu krajinu traumou, ktorá nám v mene slušnej budúcnosti nedovolí zabudnúť. Obdobie vládnutia Vladimíra Mečiara a udalosti tejto doby sa stali námetom filmov Mečiar a Únos. Sú pokusom o odkrytie „temnej“ etapy slovenských politických dejín a mementom, že pred minulosťou nemôžeme zatvárať oči, ale naopak, musíme o nej hovoriť aj prostredníctvom filmov.

 

Slovenský filmový ústav