Slovensko sa tak výškou možného čerpania dotácie zaraďuje k popredným krajinám v podpore audiovizuálneho priemyslu ako Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Holandsko (30%) či Rumunsko (35%). Podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek predstavuje využívanú formu podpory v mnohých, nielen európskych krajinách. Spätné dotácie motivujú producentov k realizácii filmových projektov a otvárajú pre nich priestor spätného získania peňazí, ktoré do projektu investovali.
„Potenciál audiovizuálneho priemyslu v uplynulých rokoch celosvetovo narastá. Aj z pohľadu laika je zrejmé, že sa produkuje čoraz viac rôznych filmov, seriálov, či napríklad dokumentov. Teší ma, že sme našli názorovú zhodu v tom, že by bola obrovská škoda, ak by sme nevyužili možnosť zvýšiť týmto spôsobom našu konkurencieschopnosť a zároveň dať nový impulz pre súkromné investície do filmového odvetvia. Som presvedčená, že každé euro, ktoré týmto spôsobom správne nasmerujeme, sa slovenskej ekonomike v budúcnosti niekoľkonásobne vráti. Zároveň tu vidím aj skvelú príležitosť zvýšiť renomé Slovenska v oblasti filmového priemyslu,“ uviedla ministerka kultúry Ľubica Laššáková.
Audiovizuálny priemysel na Slovensku už dnes vytvára pracovné príležitosti pre takmer 5000 ľudí. Úprava legislatívy v tejto oblasti otvára možnosti na ďalšie zvyšovanie zamestnanosti. Rovnako sa počíta s pozitívnym dopadom na štátny rozpočet, a to v odhadovanej sume plus 0,91 mil. EUR ročne. Podpora audiovizuálneho priemyslu znamená podporu významného, dlhodobo udržateľného sektora, ktorý vytvára diela s vysokou pridanou hodnotou.
Ako povedala Wanda Adamík Hrycová, prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, „Tento návrh zákona vítame, pretože významne zvýši atraktivitu Slovenska ako filmovej krajiny na medzinárodnom poli. Schválenie nových podmienok zvýši záujem zahraničných štábov o nakrúcanie v našej krajine, prinesie nám nové koprodukčné možnosti, ktoré podporia rozvoj audiovizuálneho priemyslu na Slovensku, vytvoria nové príležitosti pre našich filmárov a producentov. A prax zo zahraničia hovorí, že vďaka takýmto spoluprácam následne rastie aj kvalita domácej filmovej produkcie.„
Novela tiež dáva Audiovizuálnemu fondu novú kompetenciu v podobe možnosti zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu dodatočne preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá. Zároveň dochádza k rozšíreniu okruhu osôb zapisujúcich sa do Zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízií, o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a to s ohľadom na zabezpečenie komplexnosti tohto zoznamu. Zoznam osôb pôsobiacich v audiovízií je verejná evidencia subjektov, vedená zo strany Slovenského filmového ústavu.
Novelu zákona ešte musí schváliť parlament. V prípade jej odsúhlasenia nadobudne účinnosť k 1.1.2020.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
