Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc

 

 

Slovenské národné múzeum si v tomto roku pripomína 150. výročie narodenia a 55 rokov od smrti pozoruhodnej osobnosti Michala Milana Harminca, ktorý počas svojho profesného života (1897 – 1951) zrealizoval vyše 300 obytných, sakrálnych, verejných a priemyselných budov na Slovensku, v Srbsku v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. Vo svojej tvorbe prešiel od eklekticizmu konca 19. storočia, cez secesiu, až po modernu a funkcionalizmus 20. storočia, pričom si vytvoril vlastný architektonický rukopis. M. M. Harminc je považovaný za architekta v širšom stredoeurópskom priestore, ako aj predstaviteľa tzv. prvej generácie slovenských architektov. Jeho realizácie sú na dobové slovenské pomery obdivuhodné rozsahom, štýlovým a typologickým charakterom. O kvalite jeho stavieb svedčí aj fakt, že väčšina slúži svojmu účelu dodnes a vyše 30 z nich je národnými kultúrnymi pamiatkami.

 

Životná púť staviteľa smerovala z Dolnej zeme, kde sa narodil v meste Kulpín, cez Budapešť na Slovensko. Stredoškolské štúdium v Novom Sade Harminc nedokončil a venoval sa tesárskemu a staviteľskému remeslu pod vedením otca. Znalosti v projektovaní stavebných konštrukcií ďalej rozvíjal v ateliéroch budapeštianskych architektov a neskôr vo vlastných stavebných kanceláriách. Prvú si založil v Budapešti, ale od roku 1916 už pôsobil na území Slovenska. Spočiatku v Liptovskom Mikuláši, v Novom Smokovci a od roku 1922 až do svojej smrti žil a tvoril v Bratislave.

 

Ako praktik, diplomat a človek s podnikateľskou intuíciou čoskoro začal sláviť úspechy na poli architektúry. Na tejto ceste mu pomohli i známosti s významnými osobnosťami, vďaka ktorým sa dostal k mnohým zaujímavým realizáciám. V roku 1908 získal titul staviteľa za neoklasicistický projekt budovy Múzea v Turčianskom Sv. Martine. Aktívnu činnosť projektanta skončil v roku 1951, ale ako 82-ročný ešte vykonával stavebný dozor pri výstavbe hotela Devín v Bratislave. Zomrel 5. augusta 1964 v Bratislave.

 

Michal Milan Harmic sa trvalo zapísal aj do dejín Slovenského národného múzea, najmä ako projektant a staviteľ troch jeho účelových budov v Martine a Bratislave. Každá z budov reprezentuje jednu etapu jeho tvorby a všetky sa zaraďujú k prelomovým dielam Harmincovej staviteľskej kariéry. Prvou je účelová budova Múzea v Martine (1905 – 1908) inšpirovaná  klasicizmom, pri ktorej Harminc použil moderné stavebné konštrukcie. Išlo o polyfunkčnú stavbu na zaistenie bezpečnosti, ochrany
a prezentácie múzejných zbierok s administratívnymi priestormi pre zamestnancov.

 
Harmincova druhá účelová múzejná budova – budova Zemedelského múzea v Bratislave (dnes sídelná budova Slovenského národného múzea) obsahovala okrem prevádzkových a výstavných priestorov aj kaviareň, akademickú menzu, klubové miestnosti, múzejné ateliéry, depozitáre či byty pre personál. Od skolaudovania stavby v roku 1928 využívali priestory Zemedelské múzeum i ďalšie dve múzeá – Lesnícke a lovecké múzeum a Slovenské vlastivedné múzeum, ako aj iné inštitúcie. V rokoch
1939 – 1943 tu sídlilo Ministerstvo zahraničných vecí a Slovenský parlament. K obnove poškodenej budovy sa architekt vrátil po druhej svetovej vojne. Rekonštrukčné práce pod vedením Harminca prebiehali až do roku 1951.

 

Po tretí raz architekt projektoval účelovú múzejnú budovu pre Slovenské národné múzeum v Martine (1929 – 1932). Budovu dispozične navrhol v tvare písmena T, vytvoril reprezentačný vstupný vestibul s primeraným umiestnením hlavného schodiska, vrátnice, pokladnice, šatne, sanity, osvetlenia a zabezpečením vetrania. V danej dobe patrila k najmodernejším v oblasti účelových múzejných budov v Európe. Všetky tri múzejné budovy sú v súčasnosti národnými kultúrnymi pamiatkami a naďalej slúžia svojmu účelu. 

 

Osobnosti a rozsiahlemu dielu Michala Milana Harminca sa venuje aj výstavný prioritný projekt SNM s názvom Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc. Prostredníctvom zbierkových predmetov v správe múzeí SNM a ďalších múzeí a galérií na Slovensku i v Českej republike dokumentuje najdôležitejšie míľniky v živote architekta i jeho tvorby. Návštevníci výstavy budú mať možnosť po prvý raz vidieť aj viaceré archívne dokumenty, ktoré neboli doteraz vystavované, zbierkové predmety, modely a mobiliár z múzejných budov v Martine a Bratislave, vrátanie fragmentov zariadenia Kaviarne Múzeum v Bratislave. Výstavu dopĺňajú modely Harmincových stavieb z dielne študentov architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

 

Výstavu autorsky pripravili PhDr. Elena Machajdíková, Mgr. Robert Maretta, PhD. z Archívu Slovenského národného múzea a prof. Ing. arch Jana Pohaničová, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity, Fakulty architektúry. Pamätný list k jubileu Michala Milana Harminca je dielom výtvarníka Mgr. art. Arnolda Fekeho.

 

Projekt vznikol za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

              

 

 

 

Dielo Michala Milana Harminca

 

Počiatočné obdobie (1897 – 1915), projekty typovo rozsiahleho súboru stavieb so štýlovou obmenou historických slohov i secesie. Najvýznamnejšími projektmi tejto etapy sú: kostoly v Pribyline
(1901 – 1902), Prietrži (1906 – 1907) a Liptovskej Porúbke (1914 – 1916), v Černovej (1904 – 1907), obytné vily v Liptovskom Mikuláši (1902) a v Martine (1908), z verejných budov najmä banky v Ružomberku (1902 – 1903), v Martine (1910 – 1912) v Trnave (1913 – 1914). Účelová budova Múzea v Martine (1905 – 1908).

 

Tvorba v duchu monumentálnej moderny (1916 – 1928) s využitím progresívnych dispozičných, výtvarných i konštrukčných prvkov. Charakteristické stavby sú: Szontághovo sanatórium v Novom Smokovci (1916 – 1925), palác Tatra banky v Bratislave (1922 – 1925), administratívna budova YMCA v Lučenci (1923), vila Dr. Pavla Fábryho v Bratislave (1925), hotel Carlton-Savoy v Bratislave (1925 – 1928), či mauzóleum Kuffnerovcov v Sládkovičove (1926). Budova Zemedelského múzea v Bratislave, dnes sídelná budova Slovenského národného múzea (1924 – 1928).

V závere aktívnej tvorby (1929 – 1951) sa architekt priklonil k funkcionalizmu. Projekty stavieb sa zjednodušili a získali strohosť, čistotu foriem, ploché strechy. Obdobie reprezentujú kostoly v Bratislave (1929), Žiline (1934) a Novoti (1939), Dom Slovenskej ligy v Bratislave (1934), Okresný a finančný úrad v Spišskej Novej Vsi (1938) a Vojenské sanatórium v Novej Polianke (1944). Po tretí raz projektoval účelovú múzejnú budovu pre Slovenské národné múzeum v Martine (1929 – 1932).