TRITRI. Tatry očami geológov

Vysoké Tatry – majestátne slovenské veľhory a zároveň aj najmenšie veľhory na svete, sú vzácnym prírodným klenotom a výsledkom stoviek miliónov rokov trvajúceho súperenia vnútorných a vonkajších geologických činiteľov. Tatry boli striedavo vysokým horstvom, zarovnanou súšou, ale aj dnom morí, v ktorých sa usadzovali sedimenty a zvyšky odumretých organizmov. Súbory týchto hornín, v pôvodnej i metamorfovanej podobe, spolu s vyvretými horninami granitového zloženia tvoria základný stavebný materiál tejto veľkolepej geologickej stavby. Miesto ich vzniku je často viazané na oblasti vzdialené až stovky kilometrov od dnešnej pozície Tatier.

Podobne ako materiál historických stavieb, dovezený často z rôznych nálezísk, aj tektonické sily presúvali a umiestňovali bloky „tatranskej skladačky“ do súčasnej architektúry Tatier. Architektonické diela v histórii majú rôzny štýl, tak aj rôzne geologické obdobia zanechali
v Tatrách svoj rukopis, ktorý sa snažia výskumnými metódami dešifrovať geológovia. Jednou z metód, používaných v práci geológa, je aj dokumentácia prostredníctvom kresieb a fotografií. Geofotografia, motivovaná vedeckým skúmaním, sa tak často prekrýva s dokumentaristickým alebo až umeleckým štýlom.

Ideu realizácie výstavy s nezvyčajným názvom TRITRI (slovom slovanského pôvodu označujúcim skalné bralá) podnietilo množstvo kvalitného fotografického materiálu z archívu nestora slovenskej geológie Petra Reichwaldera, ktorý vznikol ako dokumentácia jeho terénnych výskumov v Tatrách. K ním sa postupne pridali fotografie ďalších vedeckých pracovníkov – Zory Abaffyovej, Radovana Bednára, Radoslava Biskupiča, Jána Madarása, Jozefa Michalíka, Martiny Moravcovej, Petra Ondrusa, Martina Sabola, Pavla Staníka,
Milana Sýkoru, Martina Števku. Fotografie vhodne rozčleňuje a dotvára osem tematických celkov. Jazykom prístupným širokej verejnosti približujú históriu vzniku, horninové zloženie, činnosť človeka, ako aj súčané ohrozenie tohto unikátneho prírodného klenotu.

Výstavný projekt dopĺňajú pozoruhodné predmety zo zbierok SNM –Prírodovedného múzea, Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ako horniny, minerály a skameneniny z územia Tatier. Návštevníkov zaujmú predovšetkým unikátne nálezy stôp dinosaurov z Tichej dolinyz obdobia pred cca 200 miliónmi rokov, lebky leva jaskynného nájdenej v Medvedej jaskyni v Západných Tatrách, zubov fosílnych rýb z doby, keď Tatry boli ešte morským dnom, či zlato vo forme zlatiniek, objavených v oblasti pod Kriváňom.

Výstava v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave potrvá
od 6. decembra 2019 do 1. marca 2020.