Jeden zo štvorice najhranejších textov Čechova sa do košického divadla vrátil v novembri 2017 po 57 rokoch v réžii mladého slovenského režiséra Lukáša Brutovského, ktorý sa ruskej klasike venuje už od svojich študentských čias. „Ruskí dramatici majú svojskú groteskno-realistickú optiku, ktorou nazerajú na človeka a v iných kultúrach tento typ pohľadu na ľudí a na život tak často nenachádzame. Nie je to videnie čierno-biele, nie je to videnie romanticky idealizujúce. Skôr naopak. Sú to také trpko-smiešne vyobrazenia človeka,“ povedal Brutovský pred premiérou. Ten hru zasadil do prostredia divadla.
Spolu s dramaturgom Mirom Dachom vybrali Čechovov text z reálií ruskej dediny v cárskom Rusku a posunuli ho aj v čase. „Nezobrazujeme vidiek a už vôbec nie ruský. Pokiaľ ide o pocit provinčnosti, ktorý je v hre prítomný, tak s tým sa stretávame aj mnohí na Slovensku. Nielen v Košiciach, ale aj inde. A týka sa to aj divadla. Naša inscenácia chce byť tak trochu aj o otázkach o zmysle divadla. S pocitom provinčnosti, vyhorenia, straty zmyslu či odstrčenosti sa stretávajú aj mnohí divadelníci. Pod tým vidiekom si ja osobne nepredstavujem len dedinu, ale aj akýsi vnútorný stav,“ dodal pred necelými dvoma rokmi režisér, ktorý podobne ako pri svojich predchádzajúcich inscenáciách kládol dôraz predovšetkým na herecké výkony na minimálne zaplnenej scéne.
Titulnú postavu Ivana Vojnického (Uja Váňu) si zahral Stanislav Pitoňák. „Tak ako vo všetkých týchto nadčasových hrách, aj v Ujo Váňovi sú pre dnešnú dobu aktuálne predovšetkým vzťahy medzi postavami. To sú tie paralely medzi dedinou v cárskom Rusku a dneškom. Vzťahy medzi ľuďmi sú v každej dobe rovnaké. Vždy ide tak trochu o moc, o nejakú nadvládu nad ostatnými, alebo len o hlúpe prežitie. V tej hre je aj smiech, aj smiech cez slzy. Bol som prekvapený, lebo keď som si to na začiatku prečítal, tak som si len povedal: No dobre. Tak ideme hrať vážne divadlo. Ale je tam nakoniec veľa humorného. V Čechovovom texte sa dá nájsť jednoducho všetko,“ povedal o Čechovovej hre Pitoňák.
Alexandra Serebriakova, ktorý svojim príchodom zmení všetkým život, hrá v lúčiacom sa Ujovi Váňovi ďalší skvelý herec, hosťujúci Jozef Stražan. Jeho mladú ženu Jelenu hrá Alena Ďuránová. Ak prídete na derniéru, na javisku uvidíte aj Tatianu Polákovú, Beátu Drotárovú, Michala Soltésza, Juraja Zetyáka a Ľubu Blaškovičovú.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
