Inšpiráciou pre názov autorskej výstavy Umenie neodísť sa stala rovnomenná autorova divadelná hra z roku 1988. Výstava sa venuje životnej i tvorivej retrospektíve jubilujúceho slovenského básnika, spisovateľa, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka (1936). Iný spisovateľ, Štefan Moravčík raz o ňom napísal:

„Od Feldeka sme sa všetci učili – športovému, gentlemanskému spôsobu brania vecí, veľkodušnosti a jašeniu, šarmantnej rozmarnosti, ale i zodpovednosti. Jeho mnohoraká tvorba – poézia, próza, divadlo,preklady… – má v sebe niečo jedinečné, spoluvytvára kolosálnu jednotu.“ (Štefan Moravčík)

A presne taký je aj jeho osobný životný príbeh, v mnohom úzko prepojený s mnohorozmerným a stále nekončiacim literárnym dielom. Texty „v prvej osobe“, sprevádzajúce výstavu, patria temer výlučne autorovi. Vybrané texty z Feldekovho diela sú presvedčivým dôkazom nielen umeleckých kvalít spisovateľa. Sú aj nepochybným svedectvom osobných postojov a sily charakteru v rozhodujúcich udalostiach spoločenského či verejného života. Na rozdiel od objektívneho, analytizujúceho literárno-teoretického pohľadu, podáva výstava Umenie neodísť obraz o živote a diele Ľ. Feldeka hravým, a predovšetkým nezameniteľným „feldekovsky autentickým“ spôsobom. Spolu s literatúrou pre deti predstaví aj jeho básnickú, prozaickú, dramatickú, prekladateľskú, publicistickú a esejistickú tvorbu.

Výstava reflektuje celú šírku umeleckých i verejných aktivít Ľubomíra Feldeka v období od roku 1957 až po súčasnosť. Vizuálne príťažlivú koncepciu dopĺňa výber z prvých vydaní knižných titulov, múzejné artefakty, archiválie, originály knižných ilustrácií, vzácne bibliofílie a audiovizuálne dokumenty zo zbierok Literárneho múzea SNK a ďalších zbierkotvorných pracovísk na Slovensku, vydavateľstiev i zo súkromného majetku.

Pri príležitosti výstavy vyšla bibliofília Feldekovej básne Srdcový kráľ(bibliofíliu ilustroval Miroslav Cipár a graficky upravil Peter Ďurík).

Ľubomír Feldek (1938) predstavuje v súčasnej slovenskej literatúre hodnotu, ktorú preveril nielen čas, ale predovšetkým čitateľ. Od jeho literárneho debutu uplynulo viac ako polstoročie. V roku 1957 v bratislavskej kaviarni Palace napísal Hru pre tvoje modré oči. V tom istom roku spoluformoval programový manifest mladej nastupujúcej generácie básnikov neskôr nazvaných Trnavská skupina v časopise Mladá tvorba (Bude reč o poézii, Bude reč o literatúre pre deti a Bude reč o preklade, časopis vyšiel v roku 1958). Literatúra pre deti a mládež je Feldekovou „Ariadninou niťou“, ktorá ho sprevádza až do súčasnosti. Je o. i. autorom detských knižiek Telefón, Zlatúšik, Zelené jelene, Modrá kniha rozprávok (1974), Zelená kniha rozprávok (1983), Veľká kniha slovenských rozprávok (2003), Modrozelená kniha rozprávok (2004) a Čiernobiela kniha rozprávok (2011) a mnohých ďalších. Okrem toho napísal niekoľko desiatok detských divadelných hier, najznámejšími z nich sú Botafogo, Rozprávky na niti, Princ a Večernica a ďalšie. Dnes rezonuje úspešná divadelná hra Ako sa stal Lomidrevo kráľom, aktuálne v repertoári SND. Podpísal sa aj pod scenár k preslávenému filmu Juraja Jakubiska Perinbabaa i. Okrem tvorby v oblasti prózy, poézie pre dospelých je autorom aj nemalého počtu divadelných hier (Teta na zjedenie, Jánošík podľa Vivaldiho, Smrť v ružovom,…) a memoárovej literatúry, esejí a fejtónov. (Homo scribens, Homo politicus, Moja žena Oľga a nekonečno, O nákazlivosti šťastia, Keď vládzeš ísť, aj keď si musíš nadísť, Porcelánový pavilón a i.) Systematicky sa venuje umeleckému prekladu: z modernej svetovej poézie, najmä ruskej, nemeckej a českej. Od roku 2004 v spolupráci s vydavateľstvom Ikar pripravoval nové slovenské preklady drám Williama Shakespeara. V roku 2015 získal Cenu ministra kultúry SR za Truhlicu najkrajších rozprávok a preklady hier.

Autorkou koncepcie výstavy je Jarmila Kováčová.

 

Katarína Mažáriová

hovorkyňa SNK

Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin

Zdieľať