Redakcia ročenky každoročne dostane 20 až 30 odborných príspevkov priemerne z 5 krajín sveta. „Zborník prvý raz vyšiel v roku 1971 z iniciatívy vtedajšieho Ústavu pre zahraničných Slovákov a jeho hlavným redaktorom sa stal Ján Sirácky. Odvtedy pravidelne prináša témy zaoberajúce sa krajanskou literatúrou a jazykom, dejinami, osobnosťami, zvykmi i tradíciami. Aj po vyše troch desaťročiach si ročenka zachováva špecifické postavanie medzi zborníkmi, pretože ide o jediný mnohotematický a pravidelne vychádzajúci zborník o slovenskom zahraničí, do ktorého prispievajú aj samotní krajania, čo je pre slovenskú vedu veľkým prínosom,“ uviedla riaditeľka Krajanského múzea MS Zuzana Pavelcová, ktorá ročenku začína spomienkovým editoriálom. Práve toto matičné pracovisko so sídlom v Martine udržiava styky so Slovákmi žijúcimi v zahraničí a spracúva ich dejiny najmä v kontexte pôsobenia Matice slovenskej.
Kapitola Štúdie sa venuje exilovému prekladateľovi a básnikovi katolíckej moderny Karolovi Strmeňovi, prozaikovi z Rumunska Pavlovi Bujtárovi a katolíckemu kňazovi a pápežskému prelátovi Františkovi Revesovi. Zaujímavé sú práce o raritných tancoch vojvodinských Slovákov Ilečke a histórii osídľovania a založenia Níreďházy v Sabolčskej stolici békešskými Slovákmi v roku 1753. Kapitola Výročia a jubileá sa zaoberá desaťročnou činnosťou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Srbsku, 50. výročím vzniku Ústavu pre zahraničných Slovákov, ako aj jubileami slovenských krajanských osobností – opernej speváčky Dariny Kohútovej-Hanuliakovej, filmového režiséra Jána Kadára a poetky Slávy Manicovej.
Čitatelia sa dozvedia viac aj o legislatívnej regulácii práv národnostných menšín v Chorvátskej republike s dôrazom na práva a postavenie slovenskej národnostnej menšiny. Zborník uzatvára správa Zuzany Pavelcovej o činnosti Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2018.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
