Verdiho Otello očami režiséra a dirigenta

 

„Na prvý pohľad tento príbeh nie je viac ako bežný novinový článok: niekto zo žiarlivosti zabije manželku a sám spácha samovraždu. Dnes o podobných udalostiach čítame bežne. Predsa len, keď sa Shakespeare rozhodol podobnú tému spracovať, nikdy to nebola náhoda a vždy z toho vznikol ojedinelý ľudský príbeh, ktorý nie je tuctový a vždy zasiahne. Otello ale nie je všedný človek. Je to veliteľ Cypru, verný sluha benátskej spoločnosti, Maur, ktorý napriek svojmu „nedôstojnému“ pôvodu dosiahol všetko, čo môže človek v živote dosiahnuť. Je významný vojak vzbudzujúci rešpekt, ktorý nepozná strach a uznávajú ho aj protivníci. Je nedotknuteľný a jediné, čo ho činí zraniteľným, je vrúcna láska k Desdemone. Musí si prejsť peklom a padne až na dno, pretože podlosť a bezohľadnosť sveta neušetrí nikoho a nič. Ani vrúcnu lásku,“ hovorí Viktor Nagy, podľa ktorého je Verdi rovnaký génius javiska ako Shakespeare a na sklonku svojho života dokázal partitúrami Otella a Fastaffa dosiahnuť vrchol hudobného zobrazenia človeka a jeho vnútra. „Je rovnocenným partnerom anglického dramatika a pre režiséra 21. storočia sa javí ako moderný vďaka spôsobu, akým zaobchádza s drámou a zobrazuje ľudské vzťahy v hudbe,“ vysvetľuje Nagy. A čo je vlastne moderné? „V dnešnom divadle a v interpretácii opery sú rôzne smery existujúce vedľa seba. Na to, aby sa zrodilo jedno súčasné predstavenie, nie je potrebné, aby sa režisér vzdialil od pôvodného zámeru dramatika alebo skladateľa. Ozajstné moderné divadlo spočíva v tom, že ponúka katarziu, učí žiť a nájde si cestu k ľuďom,“ dodáva režisér nového košického naštudovania opery Otello.

Podľa dirigenta Viniciusa Kattaha je Verdiho Otello vlastne Fénixom. „Zázračným vtákom zrodeným z popola na sklonku skladateľovho života. Majstrovské veľdielo, napísané šestnásť rokov po jeho poslednej geniálnej opere – Aida. Zrazu je to ale celkom iný, „nový“ Verdi, objavujúci vo svojej tvorbe úplne iné myšlienky, idey, typy, charaktery. Verdi svojim Otellom dosiahol absolútne nový rozmer vo svete opery. Hudba skladateľovho Otella vraví sama za seba. Dokonale v nej obsiahne všetky Shakespearove témy a polohy. Lásku, nenávisť, pomstu, túžbu, žiadostivosť, moc. Všetko toto zobrazuje aj jeho jedinečná harmónia, inštrumentácia, spád…,“ zamýšľa sa Kattah. S orchestrom sa podľa vlastných slov snažil skúmať rozdiely v charaktere a citoch všetkých postáv. „Bežia skutočne v odlišných rytmoch. A snažili sme sa s orchestrom skúmať všetky tie témy, myšlienky, pocity ešte hlbšie. Klásť dôraz na silu celého textu, slov, skutočnú rozdielnosť zvukových farieb medzi sólistami a ich sprievodom,“ vraví Kattah, podľa ktorého by Verdiho Otella malo hrať každé svetové divadlo, a mal by ho vidieť každý z milovníkov opery. „Teraz sa teda usaďte, vypnite si, prosím, svoje mobilné telefóny, a pokúste sa spolu s nami objavovať príbeh rovnako starý, ako naveky moderný…,“ pozýva Kattah nielen milovníkov opery na novú inscenáciu Verdiho Otella, ktorý sa do košického divadla vracia takmer po štyroch desiatkach rokov.