Vincent Hložník — Strhujúce príbehy

 

Názov výstavy: Vincent Hložník — Strhujúce príbehy

Trvanie výstavy: 23.1.2020 – 15.3.2020

Vernisáž: 23.1.2020 o 17.00

Kurátorky výstavy: PhDr. Milan Mazúr

Miesto konania: Tatranská galéria Poprad, Hviezdoslavova 12

Spoluorganizátori: Považská galéria umenia v Žiline

Hudobný hosť: duo Accosphere – Alena Budziňáková & Grzegorz Palus

 

 

Vincent Hložník(* 22. október 1919, Svederník – † 10. december 1997, Bratislava) študoval v rokoch 1937 — 1942 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. F. Kysela, J. Novák). Po ukončení štúdia žil a tvoril v Žiline, krátko pracoval aj pre Maticu slovenskú v Martine. Bol členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, Spolku výtvarných umelcov Mánes, Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, Spolku umelcov a priateľov grafiky, neskôr Ústredného výboru Zväzu československých výtvarných umelcov, Zväzu slovenských výtvarných umelcov (predseda) a Slovenskej výtvarnej únie. Absolvoval študijný pobyt v Taliansku (1948), ZSSR (1954), Holandsku (1956), Maďarsku, Francúzsku (1957), Mexiku (1958), Nemecku (1959) a Poľsku (1960). Od roku 1952 žil v Bratislave, kde pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení ako vedúci Oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. V roku 1958 bol vymenovaný za profesora, v rokoch 1960 — 1964 bol rektorom a v roku 1972 bol nútený školu opustiť. Bol nositeľom množstva umeleckých a štátnych vyznamenaní.

Tvorba V. Hložníka patrí bezpochyby medzi to najkvalitnejšie a najpozoruhodnejšie, čo u nás za posledné storočie vzniklo. A to nielen pre autorov neuveriteľný rozsah a vplyv na predstaviteľov nasledujúcich umeleckých generácií, ale aj pre spôsob komunikácie o vysoko morálnych presvedčeniach a poslaní maliara. Étos obsiahnutý v Hložníkovej tvorbe určuje námet jeho diel a možnosti sugestívneho výrazu, ktorý s uplatňoval vo všetkých dielach nesmiernou invenciou.  Výsostnou kvalitou jeho tvorby je autentickosť maliarskej, kresliarskej i grafickej výpovede, ktorú námetovo definujú témy späté s existenciou človeka.

 

 

 

Svoj náročný umelecký program humanizmu realizoval v tisíckach obrazov, ktoré tvoria nekonečný príbeh dramatických konfliktov, situácií a udalostí odohrávajúcich sa v čase a priestore, zhusteného do jedného momentu v obrazovej realite. Hložník sa sústredil na vyjadrenie ťaživých životných pocitov, ktoré rozvíjal v témach tak vojnových výjavov, cirkusantských scén, ako i zobrazeniach ľudí pri práci. Námety čerpal zo scén každodenného života, fantazijných, symbolických a duchovných zápasov. Neustále sa pokúšal prenikať k podstate človeka, pričom zobrazoval jeho boj, ale aj neoblomnosť, vieru a statočnosť. Už počas vojny pracoval s grafickými technikami litografie a drevorytu. Grafická tvorba sa vyvíjala paralelne s maliarskou. Štylisticky sa Hložníkova tvorba postupne presunula z expresionistického ponímania k expresívne údernému surrealistickému spôsobu vyjadrenia. Vyváženú, no rušnú skladbu obrazov vytvára citlivo vystavaná kompozícia obrazu a jeho vnútorného priestoru, dynamická farebnosť a svetelné kontrasty, často nadprirodzeného charakteru. Vytvoril cykly Človek, Fašizmus, Povstanie, Transport, Atómový teror, či sériu Storočie malomocných.

Vincent Hložník sa venoval aj sakrálnej tvorbe.  Je autorom umeleckých návrhov pre vitráže viacerých kostolov Slovenska. V našom regióne môžeme tento druh jeho tvorby nájsť v rímskokatolíckom kostole v Starom Smokovci a Huncovciach. Menej známy fakt je, že Hložník vytvoril v polovici 80-tych rokov minulého storočia aj návrhy pre vitráže do Konkatedrály Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Pôvodne išlo o súbor 18-tich návrhov, každý s rozmermi 6 x 1 meter, pod názvom Boh si tvorí svoj ľud. Polovica námetov zobrazovala námety zo Starého zákona, druhá polovica námety z Nového zákona. Všetky návrhy boli v tom čase vystavené aj v samotnom kostole. Koncom 80-tych rokov sa však šesť návrhov (prvé tri súboru: Boh Stvoriteľ – Adam a Eva, Kain a Ábel – rozličný postoj k Bohu, Noe – vychádza zo svojou rodinou z korábu a posledné tri: Sv. Cyril a Metod – apoštoli Slovanov, Sedembolestná Panna Mária – patrónka nášho národa, Liturgia pred Božím trónom a Baránkom – Apokalypsa) dostalo do Ústredia umeleckých remesiel v Brne, kde sa mali vitráže vyhotoviť. Napriek tomu, že vitráže neboli podnes zhotovené, na pôvodné miesto neboli vrátené ani ich návrhy. Zo súboru 18 návrhov je neznámy aj návrh č. 11 s názvom Ježišova kázeň na vrchu.

Napriek týmto skutočnostiam ostalo v popradskom farskom archíve uložených ostatných 11 návrhov, ktoré čakajú na svoju realizáciu a zasadenie do architektúry popradskej konkatedrály.  Tieto návrhy budú súčasťou expozície výstavy v TG.

 

Hudobný hosť vernisáže:

Duo Accosphere– akordeonisti Alena Budziňáková (SK) a Grzegorz Palus (PL), ktorý je pedagógom na Hudobnej univerzite Fryderyka Chopina vo Varšave. Unikátne medzinárodné akordeónové duo spája vo svojej umeleckej tvorbe dve rôzne tváre súčasného koncertného akordeónu. Ich rozsiahly repertoár obsahuje skladby rôznych žánrov a období, cez barok až po súčasnosť. Komorné zoskupenie vzniklo v roku 2011, a odvtedy sa predstavilo na viac ako sto koncertoch a festivaloch v Európe i Ázii.