„Úprimne ma teší, že dnes môžeme oceniť ľudí, ktorí svojou prácou, odbornou činnosťou, výskumom, starostlivosťou zveľaďujú a chránia kultúrne dedičstvo, náš nenahraditeľný zdroj informácií o živote ľudí, o ich práci a historickom vývoji remesiel, o tradíciách a umení.“, vyzdvihla ministerka kultúry Ľubica Laššáková.
V kategórii Múzeum roka sa z niekoľko desiatok nominovaných stalo Víťazom – múzeom roka 2017 Východoslovenské múzeum v Košiciach, ktoré obnovilo tabuľové maľby krídel oltára sv. Petra a sv. Pavla a sú pokračovaním rozsiahleho a náročného reštaurovania celého oltára. Odbornú porotu okrem iného zaujala aj výstava „Leopold Horowitz. 1838-1917. Stratený nájdený“, ktorú múzeum realizovalo v spolupráci so Slovenskou národnou galériou k 100. výročiu úmrtia umelca.
Víťazom 15. ročníka súťaže Galéria roka sa stala Nitrianska galéria Nitra. Galéria v roku 2017 posilnila reprezentatívnosť kolekcie umenia 20. storočia o diela starších autorov, mladších laureátov a finalistov významných domácich a medzinárodných ocenení. V rámci reprezentačných sál Nitrianskej galérie zaujal najmä výstavný projekt „Príbehy (o) smrti„. Výstava, ktorá prebiehala do konca februára tohto roka, bola osobnou spoveďou Ľudmily Kasaj Poláčkovej o rôznych podobách smrti, jej pripomienkach a následkoch. Subjektívne rozprávanie autorky stvárnila skupina umelcov, ktorých spája spoločná téma smrti.
Vysoké hodnotenie si galéria odniesla aj za Cyklus komorných koncertov Galéria hudby, ktorý sa zameriava na hlbšie spoznávanie vážnej hudby všetkých historických období a súčasnej hudby a zdôrazňuje profiláciu Nitrianskej galérie, ako galérie súčasného umenia.
Titul najlepšieho múzea a galérie Slovenska za rok 2017 udeľuje ministerka kultúry za výnimočné výsledky a komplexný profesionálny prístup pri realizácii činností v múzeu a galérii, ich propagáciu a v neposlednom rade záujem verejnosti o podujatia. „Múzeá a galérie si za svoju činnosť zaslúžia pozornosť nie iba odbornej, ale aj širokej verejnosti“, pripomenula Ľubica Laššáková.
Cena Andreja Kmeťa,nesúca meno významnej osobnosti slovenského múzejníctva, je osobitným ocenením za rozvoj, ochranu a záchranu kultúrneho dedičstva, za vedecké práce pomáhajúce odbornému rastu nášho múzejníctva a galeristiky, etnografie a folkloristiky a za dlhoročnú odbornú prácu. Za rok 2017 sa laureátmi ceny stali:
- Mgr. art. Vladimír KYSEĽ, za ochranu, dokumentáciu, sprístupňovanie a popularizáciu tradičnej ľudovej kultúry
- Mgr. Ľuba BELOHRADSKÁ, za prezentáciu výtvarného umenia v oblasti sochárstva
- PhDr. Katarína BAJCUROVÁ, CSc., za vedecké spracovávanie a sprístupňovanie výtvarného umenia
- PhDr. Ján OLEJNÍK, CSc., in memoriam, za celoživotný prínos v oblasti dokumentácie a prezentácie tradičnej ľudovej kultúry Spiša
- Ing. Marian ČÍŽ, za rozvoj múzejníctva s dôrazom na poľovníctvo a jeho históriu
- PhDr. RNDr. Ján NOVÁK, CSc., za ochranu, dokumentáciu, sprístupňovanie a popularizáciu histórie baníctva a dejín Banskej Štiavnice.
Ministerka Ľubica Laššáková na záver uviedla: „úprimne ma teší, že je medzi nami nemálo tých, ktorí svojou prácou, odbornou činnosťou, výskumom, starostlivosťou, zveľaďujú a chránia kultúrne dedičstvo, náš nenahraditeľný zdroj informácií o živote ľudí, o ich práci a historickom vývoji remesiel, o tradíciách a umení. Spoločne vytvárame základy, na ktorých budú môcť stavať naše deti a deti ich detí. Rozvoj našej spoločnosti a prosperita krajiny i jej občanov má hlboké korene v našej histórii, v činoch, úspechoch a snaženiach našich predkov. Je mi cťou odovzdať dnes Cenu Andreja Kmeťa a udeliť tituly víťazom súťaže Múzeum roka a Galéria roka 2017. Všetkým víťazom i účastníkom blahoželám„.
Vyhlásenie nového ročníka Múzea roka a Galérie roka
Múzeá a galérie sa môžu prihlásiť do súťaže o najlepšie múzeum a galériu Slovenska za rok 2018 do 28. februára 2019. Porota bude hodnotiť ich celoročný profesionálny prístup pri realizácií činností v múzeách a galériách.
Vyhlásenie prvého ročníka súťaže Knižnica roka
Prvý ročník Knižnice roka, bude hodnotiť súťažiacich v dvoch kategóriách — regionálna knižnica a obecná knižnica/mestská knižnica. Do súťaže sa môže prihlásiť verejná knižnica evidovaná v Zozname knižníc SR vedenom ministerstvom. Termín uzávierky súťaže je stanovený na 28. februára 2019.
Cena Andreja Kmeťa
Nominantov na cenu Andrea Kmeťa navrhnú začiatkom roka 2019 Zväz múzeí na Slovensku, Rada galérii Slovenska a Rada na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva ministerke kultúry. Ľubica Laššáková oznámi svoje rozhodnutie na slávnostnom vyhlásení laureátov na jar 2019.
Predstavujeme laureátov:
Mgr. art. Vladimír KYSEĽ
Za ochranu, dokumentáciu, sprístupňovanie a popularizáciu tradičnej ľudovej kultúry
Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom folklórneho hnutia na Slovensku. Vyštudoval choreografiu ľudového tanca na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia tvoril choreografie pre folklórne súbory Ekonóm, Marína, Dimitrovec, Družba a pre SĽUK. Bol autorom desiatok scénických programov pre folklórne festivaly. Je spoluzakladateľom festivalu Hontianska paráda v Hrušove a Koliesko v Kokave nad Rimavicou. V r. 2003-2009 bol dramaturgom SĽUK-u. V roku 2007 viedol skupinu expertov, ktorá vytvorila Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru. Až do svojho odchodu do dôchodku (2017) bol riaditeľom Centra pre tradičnú ľudovú kultúru. Toto pracovisko pod jeho vedením významnou mierou prispelo k implementácii Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva. Ako uznávaný odborník na tradičnú ľudovú kultúru a folklorizmus, svojimi aktivitami významnou mierou prispel v spolupráci s Ústavom etnológie SAV k vytvoreniu v medzinárodnom kontexte unikátnej elektronickej encyklopédie „Ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom“ (2011).
Mgr. Ľuba BELOHRADSKÁ
Za prezentáciu výtvarného umenia v oblasti sochárstva
Výtvarná teoretička, kurátorka výstav, vysokoškolská pedagogička – vyštudovala odbor dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorkou koncepcií mnohých výstav a odborných textov zameraných najmä na sochárstvo a medailérstvo 20. storočia. Venovala sa predovšetkým dielu Jozefa Kostku, Fraňa Štefunku, Jána Koniarka, Erny Masarovičovej. Bola prvou slovenskou teoretičkou, ktorá sa systematicky venovala ženám – sochárkam. Bola spoluiniciátorkou významného medzinárodného podujatia Socha piešťanských parkov (od 2. pol. 60. rokov), kurátorkou Prvého trienále slovenského sochárstva (1967, 1969 – 1977) a je autorkou stálej expozície výberu z diela sochára Jána Koniarka (2002, Galéria Jána Koniarka v Trnave). Od roku 1968 bola členkou Klubu konkretistov – pripravila československú výstavu Klubu konkretistov v Žiline (1968), v Bratislave (1969) a v Brne (1970); z medzinárodných výstav: 1973 – Česká a slovenská medaila, Múzeum parížskej mincovne, 1990 – Československá medaila a drobná plastika, Peking, 2002 – Desať súčasných medailérov, Paríž.
PhDr. Katarína BAJCUROVÁ, CSc.
Za vedecké spracovávanie a sprístupňovanie výtvarného umenia
Absolvovala odbor vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Slovenskej národnej galérii pracuje od roku 1994, v rokoch 1999 – 2009 zastávala funkciu generálnej riaditeľky, v súčasnosti je kurátorkou zbierky moderného a súčasného umenia. Špecializuje sa na problematiku slovenského moderného sochárstva a maliarstva, v rámci toho sa venuje aj sklu. Ako kurátorka pripravila slovenské expozície na 46. bienále v Benátkach (1995) a 26. bienále v São Paulo (2004). Autorsky sa podieľala na príprave kľúčových výstavných projektov Slovenskej národnej galérie: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení (1995); Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie (2000); Slowakische Träume v Múzeu moderného umenia v Passau (2001); Pocta kubizmu (2001); Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985 (2002); Slovenský mýtus (2005); Slovenský obraz (anti-obraz)/20. storočie v slovenskom výtvarnom umení v Jazdiarni Pražského hradu v Prahe (2008); Nové Slovensko/(ťažký) zrod moderného životného štýlu 1918 – 1949 (2011); Sen × skutočnosť/Umenie & propaganda 1939 – 1945 (2016), ale aj samostatných výstav významných slovenských umelcov 20. storočia. Je autorkou početných knižných monografií.
PhDr. Ján OLEJNÍK, CSc., in memoriam
Za celoživotný prínos v oblasti dokumentácie a prezentácie tradičnej ľudovej kultúry Spiša
Bol pedagóg, etnograf a múzejník, ktorý predstavuje typ regionálne orientovaného etnografa a publicistu. Vo svojej práci sa zameriaval na výskum spôsobu života obyvateľov regiónu Spiša a priľahlých oblastí. Zmapoval široké spektrum javov tradičnej kultúry, ale i témy súvisiacej s modernizáciou a zmenami vo vývine spoločnosti v druhej polovici 20. storočia. Niekoľko desaťročí sa venoval aj osvetovo-výchovnej činnosti. Podieľal sa na iniciovaní a kreovaní viacerých folklórnych telies, folklórnych festivalov a podujatí zameraných na scénickú prezentáciu folklóru a ľudovej kultúry. Takmer tri desaťročia budoval v Múzeu TANAP-u zbierkový fond, realizoval výskumnú a výstavnú činnosť, časť ním vytvoreného zbierkového fondu, reprezentujúceho duchovnú a materiálnu kultúru obyvateľov Spiša, je podnes inštalovaná vo forme stálej etnografickej expozície tohto múzea. Dokladom jeho výskumnej činnosti je jeho rozsiahle publikačné dielo, pozostávajúce z vyše 1200 publikačných jednotiek. Počas niekoľko desaťročí trvajúcej zberateľskej práce vytvoril rozsiahly rukopisný archív (uložený v Spišskom archíve v Levoči). Významnou oblasťou jeho pôsobenia bol scénický folklorizmus. Jeho niekoľko desaťročí trvajúca systematická výskumná, publikačná a múzejná práca ho zaradila medzi nestorov slovenskej etnografie a muzeológie, primárne zameraného na oblasť mapovania a dokumentovania materiálnej a duchovnej kultúry obyvateľov Spiša a priľahlých oblastí Liptova, Horehronia, Šariša.
Ing. Marian ČÍŽ
Za rozvoj múzejníctva s dôrazom na poľovníctvo a jeho históriu
Je dlhoročným riaditeľom Múzea vo Svätom Antone, ktoré je celoslovenským poľovníckym múzeom sídliacim v kaštieli vo Svätom Antone. Je spoluautorom viacerých publikácií, odborných a populárno-náučných článkov v odborných muzeálnych a poľovníckych periodikách v SR i v zahraničí. Je autorom viacerých scenárov výstav v SR a v zahraničí. V rámci činnosti v ICOM (Medzinárodná rada múzeí – International Council of Museums) a C.I.C. (Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri – Conseil International de la Chasse) bol hlavným organizátorom dvoch medzinárodných odborných seminárov a jedného sympózia. Vystúpil s odbornými referátmi na poľovníckych a muzeálnych seminároch, konferenciách a sympóziách v SR – Martin, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Nitra, Bratislava, Banská Štiavnica a v zahraničí – Londýn, Paríž, Brusel, Antverpy, Viedeň, Praha, Budapešť, Brno, Turín, Stavanger, Rím, Monte Carlo, Johannesburg, Melbourne, Rio de Janeiro. Je zakladateľom Občianskeho združenia Coburgov odkaz – história v službách budúcnosti. Je mimoriadne aktívny pri prezentovaní histórie poľovníctva a pôsobí v mnohých orgánoch a organizáciách – je jediný člen kultúrnovýchovnej komisie ICOM-CECA za SR, člen predsedníctva Slovenského komitétu ICOM, člen prezídia Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), predseda osvetovej komisie SPZ, člen výboru komisie C.I.C. pre poľovníctvo v umení, históriu a poľovnícke múzeá, tajomník klubu histórie slovenského poľovníctva pri SPZ a ďalších.
PhDr. RNDr. Ján NOVÁK, CSc.
Za ochranu, dokumentáciu, sprístupňovanie a popularizáciu histórie baníctva a dejín Banskej Štiavnice
V rokoch 1965 – 1978 a 1998 – 2001, keď vykonával funkciu riaditeľa Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, sa výraznou mierou zaslúžil o systematickú akvizičnú činnosť, spracovanie zbierok, vedecko-výskumnú činnosť, ako aj kultúrno-výchovnú činnosť múzea. Už v prvej polovici 70. rokov sa múzeum stalo najvýznamnejším banským múzeom v Európe. Jeho veľkou osobnou zásluhou bolo, že do správy múzea prišli najcennejšie historické objekty Banskej Štiavnice, ktoré všetky boli v havarijnom stave – Nový zámok, Kammerhof, Klopačka – tu všade pod jeho vedením boli vybudované moderné celoslovenské expozície. S jeho menom je spojený aj začiatok výstavby Banského múzea v prírode, ktoré bolo slávnostne sprístupnené, jeho podzemná aj nadzemná časť, už v roku 1974. Súčasne bol pod jeho vedením sprístupnený aj areál šachty Weiden a šachty Terézia a v roku 2001 bola expozične sprístupnená dedičná štôlňa Glanzenberg. Inicioval a podieľal sa aj na koncipovaní uznesenia slovenskej vlády č. 58/1978 o záchrane pamiatok v meste a budovaní modernej sociálnej a technickej infraštruktúry mesta. Bol autorom scenárov viacerých expozícií a výstav, ktoré boli inštalované aj v zahraničí a autorom viacerých publikácií a množstva odborných štúdií.
Video z podujatia: https://youtu.be/up
Zdroj: Komunikačný odbor
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
