Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová

Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová. O úmrtí informovala agentúra TASR s odvolaním sa na tlačovú tajomníčku Slovenského národného divadla (SND) Izabelu Pažítkovú.

Soňa Valentová bola dlhoročnou členkou SND, kde stvárnila celú plejádu nezabudnuteľných postáv. Vytvorila desiatky hereckých charakterov, pričom na mnohých spolupracovala s manželom, režisérom Pavlom Hasprom. Rovnako úspešnou sa stala tiež na striebornom plátne a v muzikáloch. Svoj talent predviedla v 15 celovečerných filmoch a okolo 150 televíznych snímkach a inscenáciách.

Soňa Valentová sa narodila 3. júna 1946 v Trnave ako tretie dieťa, pričom obe jej sestry zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Po štúdiách na gymnáziu absolvovala v roku 1967 herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1984 vyštudovala aj televíznu réžiu.

Svoju hereckú kariéru zahájila v roku 1967 v SND stvárnením postavy Alison Porterovej v inscenácii Obzri sa v hneve. Pred kameru sa prvýkrát postavila pod režisérskym vedením Otakara Vávru v historickej dráme Kladivo na čarodejnice (1969). V tom istom roku si zahrala v televíznej inscenácii Tma, do ktorej ju obsadil manžel Pavol Haspra.

Na divadelných doskách sa predviedla v úlohe krásnej Salome (Herodes a Herodias, 1969/1970) a svoj pôvab nechala rozvinúť v postave Zuzany vo filme zachytávajúcom obdobie stredoveku Zlozor (1971). Veľký ohlas vzbudila inscenácia Antigona (1971/1972) v réžii Petra Mikulíka, kde si po boku Emílie Vášáryovej (postava Antigony) zahrala Soňa Valentová jej sestru Ismenu. Pohybový a spevácky talent uplatnila v muzikáli Na skle maľované (1974/1975), kde stvárnila Smrť. O dva roky neskôr vytvorila postavu herečky Jindřišky Slavínskej v životopisnom filme o maliarovi Jozefovi Mánesovi s názvom Paleta lásky. Milovníci divadla si ju môžu pamätať aj ako Desdemonu, ktorá zomrela rukou žiarlivého Othella (1977/1978).

Začiatkom 80. rokov si zahrala v dobrodružnej dráme Noční jazdci (1981). Rolu zlej macochy presvedčivo zobrazila v Jakubiskovej Perinbabe (1985). Ako manželka hlavného hrdinu, ktorého stvárnil Karel Heřmánek účinkovala v komédii Kam, pánové, kam jdete? (1987). Sadistickú vychovávateľku Volfovú stelesnila v psychologickom thrilleri Filipa Renča Requiem pro panenku (1991) a Dr. Prokopovú vo filme Zapomenuté světlo (1996).

Soňa Valentová účinkovala tiež v muzikáloch na bratislavskej Novej scéne ako napríklad Grand Hotel v réžii Jozefa Bednárika (primabalerína Grušinská, 1993), Pokrvní bratia (Matka Johnstonová, 1993). Komediálnu rolu Matky predstavenej vytvorila v úspešnom muzikáli Mníšky (1999).

Ako Mae sa predstavila v psychologickej dráme Mačka na horúcej plechovej streche (2001/2002). O dva roky neskôr nechýbala v muzikáli Kabaret v postave starnúcej Slečny Schneiderovej opäť pod režisérskym vedením Jozefa Bednárika, s ktorým spolupracovala aj v úlohe Goldy vo Fidlikantovi na streche (2007). Na doskách SND si v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom (2014) zahrala Lomidrevovu matku.

Za svoje herecké výkony získala Soňa Valentová viacero ocenení – v roku 1969 Cenu Janka Borodáča, v roku 1975 jej udelili televíznu cenu Zlatý krokodíl, v roku 1988 získala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2006 si prevzala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos ku kultúre. Bola tiež autorkou autobiografickej knihy Prelet nad životom (2010), v ktorej otvorene a úprimne hovorila o svojom detstve, o výnimočných hereckých úlohách a s úctou spomína na život s manželom, charizmatickým režisérom Pavlom Hasprom.

Česť jej pamiatke.