Výnimočná akvizícia v zbierkach SNG ako dar pre nás všetkých

Zbierka Slovenskej národnej galérie sa rozrástla o výnimočnú akvizíciu – inštaláciu Time Capsule / Časová kapsula od svetoznámeho slovenského umelca Romana Ondaka. Dielo, ktoré mohla SNG nadobudnúť vďaka daru od Tatra banky, budú môcť návštevníci vidieť v Schaubmarovom mlyne v Pezinku od 17. decembra 2020 do júna 2021.

Time Capsule / Časová kapsula z roku 2011 doplnila v Slovenskej národnej galérii kolekciu diel dnes už svetoznámeho umelca Romana Ondaka o monumentálnu inštaláciu. Nová akvizícia zásadným spôsobom rozširuje zbierky konceptuálneho umenia a inštalácie od 60. rokov 20. storočia v SNG a pridáva sa k už skôr nadobudnutým autorovým dielam – Hlad (1996), Anonymná izba (1996), Sýty stôl (1997), Retrospektíva (2005).

Dielo mohla SNG nadobudnúť vďaka daru Tatra banky, ktorá sa týmto spôsobom rozhodla obdarovať nás všetkých a poskytnúť ho do zbierok Slovenskej národnej galérie. „Je to pre nás celkom nová situácia, pretože zrazu nevieme, či sa skôr tešiť z nového, skutočne významného, prírastku do zbierky, alebo z partnera, ktorý to takto cíti – národnú galériu ako správcu umenia pre všetkých,“ hovorí generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá.

„Umenie je to, čo najviac kultivuje spoločnosť, pomáha človeku k sebareflexii a zušľachťuje jeho dušu. My v Tatra banke si uvedomujeme nezastupiteľnosť umenia v našich životoch a sme presvedčení, že má zmysel prinášať hodnoty, ktoré tu ostanú aj pre budúce generácie. V tomto predvianočnom období sme sa preto rozhodli, že obdarujeme celú spoločnosť unikátnym dielom Time Capsule slovenského umelca Romana Ondaka. Nesie silné, autentické humanistické posolstvo a my si veľmi prajeme, aby sa ďalej šírilo k čo najviac ľuďom,“ uviedol Michal Liday, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky.

Ondak vytvoril inštaláciu Time Capsule spolu s performanciou a videom Stampede (Davová panika) na výstavu v Modern Art Oxford. Vznik kapsuly inšpirovala udalosť v bani na ťažbu medi a zlata Mina San José v blízkosti mesta Copiapó v Čile, ktorej šachta bola vybudovaná ako dlhá špirálovitá chodba. Výbuch v bani zapríčinil 5. augusta 2010 jej zasypanie a zrúteniu skalných stien stihla uniknúť len jedna z dvoch skupín baníkov. Druhá skupina zostala uväznená v hĺbke 700 metrov.

Už medzi rokmi 2003 a 2007 došlo v bani spoločnosti Compañía Minera San Esteban k nešťastiam a niekoľkým úmrtiam. Tentokrát sa však kompetentní zmobilizovali a hneď na druhý deň začali pripravovať plány na záchranu uväznených baníkov. Podporil ich štát na čele s prezidentom a boj čilskej vlády o životy 33 baníkov sledovali počas 69 dní milióny ľudí na celom svete. Kým sa podarilo uskutočniť dostatočne hlboký vrt, boli baníci odkázaní na tvrdú disciplínu. Vedúci zmeny Luis Urzua sa preslávil svojou duchaplnosťou a vďaka nastoleniu 12-hodinového režimu svetla a tmy, prísneho prídelu stravy a mlieka po lyžičkách raz za dva dni, nestratil nikoho zo svojich mužov. Kreslil topografické mapy tunelov a jaskýň, nepochybujúc o tom, že sa pomoci dočkajú. Ôsmy vrt 22. augusta konečne dosiahol hĺbku blízko úkrytu. Baníci pripevnili na vrták lístok s dnes už slávnym nápisom „Estamos bien en el refugio los 33“ (Sme v poriadku v úkryte, všetci 33). Neskôr sa ich preprava na zemský povrch podarila práve vďaka záchrannej kapsule. Hraničný zážitok zmenil každého z tridsiatich troch baníkov iným spôsobom.

„Reagoval som na skutočný príbeh banského nešťastia. Fascinoval ma priebeh záchrany, v ktorom sa spojili významné svetové vedecké a technické osobnosti, silové zložky čilského štátu aj americká NASA. Spolu vyvinuli spôsob ako baníkov dostať zo zavalenej bane zdravých. Vnímal som aj politický kontext celej udalosti a uvedomil som si napríklad aj to, že týchto 33 ľudských životov sa podarilo zachrániť práve vďaka záujmu médií, ktorý čilská vláda využila na svoju propagáciu. Sledovanosť vtedy prekročila aj vysielanie z pristátia Apollo 11 na Mesiaci. Cítil som obrovský rešpekt voči baníkom, ktorí dokázali vo fyzickom aj duševnom zdraví spolu prežiť takú dlhú dobu v hĺbke a tme malého banského krytu,“ vysvetľuje Roman Ondak.

„Nešlo mi však len o rozprávanie ich príbehu, ale o zachytenie, transfer a uchovanie istého časopriestorového úseku. Preto som repliku sondy Fenix 2, pomaľovanej farbami a motívmi čilskej národnej vlajky, nazval Časová kapsula. Sonda má tvar rakety, ale je jej opakom – je schránkou pre jedného človeka, zostupujúcou pod povrch zeme. Chcel som divákom priblížiť niečo veľmi vzdialené a fyzicky zhmotniť to, čo poznali len sprostredkovane,“ približuje autor a dodáva: „Keď v roku 2010 prišla ponuka z Modern Art Oxford, ešte v októbri som im napísal, že by som rád vytvoril nové dielo na základe nedávnej udalosti v Čile. Časovú kapsulu som koncipoval práve pre ich priestor.“

Ondak vyrobil repliku kapsuly na Slovensku v reálnej mierke na základe technických plánov z Čile ako svoj objekt, ktorý je trojrozmerným odtlačkom skutočnej udalosti. Time Capsule reprezentuje historické súvislosti, mediálne vrstvy aj jednotlivé ľudské príbehy odvahy, viery, nádeje, ale aj sklamaní, ktoré zachránených čakali neskôr. Umeleckým dielom nie je len objekt samotný, ale aj idey, ktorých je nositeľom, a atmosféra, ktorú vytvorí. Súčasťou konceptuálneho diela sú aj individuálne zážitky samotných divákov v priestore inštalácie.

„Aj keď Ondakovi išlo o individuálne prežívanie úzkosti a vyslobodenia, svojím dielom postihol aj širší kontext. Témou obrátenia pohľadu od hviezd späť na Zem a do jej vnútra interpretoval aj situáciu ľudstva, ktoré čelí výzvam budúcnosti v epoche „antropocénu“. Pozemšťania, ktorí chceli v minulom storočí dobývať vesmír, nájsť a spoznať iné formy života, nateraz pracujú len na pláne ťažby hornín na Mesiaci a snažia sa dospieť k spoločnému projektu záchrany prírody a civilizácie na Zemi. Ondakova Time Capsule zostane vždy aktuálnym mementom mori, nie ako všeobecné varovanie, ale ako presne cielený umelecký zážitok pre jednotlivého diváka či diváčku. A to aj vtedy, keď si už pre nové fantastické správy v médiách spomenie na reálnu udalosť v Čile málokto,“ podčiarkuje dôležitosť diela vedúca kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia SNG Lucia G. Stach.

Hoci s Time Capsule počítame v koncepcii budúcich stálych expozícií v novej budove SNG v Bratislave, pre jej aktuálnosť a inšpiratívnosť ju ešte predtým prezentujeme v priestoroch Schaubmarovho mlyna v Pezinku. Návštevníci si ju budú môcť zadarmo pozrieť a zažiť od 17. decembra 2020 do júna 2021.

 

Roman Ondak

Vo svojej tvorbe pracuje s fenoménom času a s konceptuálnymi posunmi faktov a kontextov do originálnych situácií, často nenápadne a na nečakaných miestach. Akýkoľvek predmet či udalosť sa môže stať súčasťou jeho umeleckej výpovede. Minimálnymi možnými prostriedkami provokuje hru s pozornosťou, intelektom a emóciami divákov, keď pravdivé udalosti premieňa na nové skutočnosti. Ondakovo konceptuálne umenie pracuje s ľudskou túžbou po skrytých zázrakoch a umožňuje jej prekvapivé napĺňanie.

Počas svojej kariéry sa autor zúčastnil prestížnych medzinárodných prehliadok umenia documenta 13 v Kasseli (2012) a 50. a 54. bienále v Benátkach (2003 a 2011), kde v roku 2009 vystavoval aj samostatne v Pavilóne Českej a Slovenskej republiky. V roku 2018 získal za svoj umelecký prínos prestížne ocenenie Lovis Corinth Award v Nemecku. O jeho tvorbe vyšlo množstvo článkov, esejí, textov vo výstavných katalógoch, vedeckých textov a viacero monografických publikácií, predovšetkým v anglickom jazyku. Spolupracoval s mnohými významnými galériami, kurátormi a kurátorkami. Jeho diela sú zastúpené v najprestížnejších svetových inštitúciách a zbierkach. Samostatne vystavoval napríklad v Kunstverein v Kolíne nad Rýnom, v Tate Modern v Londýne, v MoMA v New Yorku a na 53. benátskom Bienále. Žije a tvorí v Bratislave.

 

V závislosti od vývoja epidemiologickej situácie budú pripravené rôzne sprievodné programy pre verejnosť, o ktorých budeme priebežne informovať na www.sng.sk.