Vyšiel prvý zväzok Dejín slovenskej kinematografie, ide o významný edičný počin

Publikácia Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969predstavuje významný edičný počin. Ide o druhé aktualizované a doplnené vydanie z roku 1997, ktoré podrobne mapuje históriu všetkých odvetví, rodov a žánrov slovenskej kinematografie, približuje tvorbu najvýznamnejších diel,rozvoj slovenského kinematografického priemyslu, distribúcie, filmovej kritiky a filmového myslenia, vyzdvihuje najvýraznejšie osobnosti našej kinematografie pri využití nových prístupov a zdrojov informácií. Autori  publikácie sledujú rozmach filmu v rôznych kontextoch, politickom, ideologickom, ekonomickom, kultúrnom a zároveň v dialógu s českou, poľskou, maďarskou i rakúskou produkciou. K revidovaniu histórie slovenskej kinematografie sa vracajú po dvadsiatich rokoch, pričom ich hodnotové nastavenie zostáva rovnaké, no ponúkajú oveľa širší kontext a komplexnejší pohľad.

 

„Nešpekulovali sme nad tým, že niekedy vznikne nové, rozšírené, opravené vydanie,“hovorí o nápade aktualizovať vydanie Dejín Václav Macek v rozhovore pre marcové číslo mesačníka Film.sk. „Mali sme pocit, že úlohu, ktorú sme si pri prvom vydaní zadali, sme aj splnili. V tom čase to bolo pre nás uzavreté. Ale potom, keď začali vychádzať monografie, rôzne štúdie z dejín slovenského filmu, sa zrazu nakopil materiál, v ktorom sa detailnejšie posudzovalo to, o čom sme my písali v 90. rokoch. Okrem toho, kniha sa vypredala. A tieto dva fakty boli spúšťačom toho, že by bolo dobré sa k tomu textu vrátiť a napísať ho nanovo, bez chýb, ktoré sme v ňom predtým urobili, a s novými poznatkami, ktoré priniesla mladšia generácia historikov.“ K novej komplexnejšej podobeDejín prispeli nielen výskumy novej generácie filmových historikov a teoretikov, ktoré obsiahli pomerne široké spektrum tém, ale aj štúdium ďalších archívnych zdrojov a nové poznatky. „V druhom vydaní je náš pohľad vrstevnatejší. Náš rez predstavuje diferencovanejšie kultúrne a inštitucionálne kontexty,“ dopĺňa Jelena Paštéková.

 

Druhé vydanie charakterizuje aj nová grafická a obrazová koncepcia, ktorej autorom je grafický dizajnér Marek Kianička.„Okrem vecných nálezov je pre nás možno ešte dôležitejší nový vizuál. Kniha ožila grafickými a výtvarnými postrehmi a asociáciami, ktoré posúvajú obsah textu. Našou ambíciou bolo neopakovať pod obrázkami informácie z hlavného textu, ale niečo k nim pridať a obohatiť ho. Zároveň si myslím, že táto kniha je bližšie k tvorcom. V predchádzajúcom vydaní bol pre nás najdôležitejší procesuálny tok, zachytenie histórie podľa princípu, že z každého roka sme vybrali jeden film, ktorý sa nám zdal najdôležitejší, a potom sme z každej dekády vybrali najdôležitejšieho tvorcu. Teraz sme to rozšírili o malé momentky, o portréty ľudí okolo filmu, ktorí predtým zostali neviditeľní,“ hovorí Jelena Paštéková v rozhovore mesačníka Film.sk.

 

Projekt Dejín slovenskej kinematografie sa realizoval na pôde Slovenského filmového ústavu a rozsahom prác išlo o mimoriadne náročný proces. Intenzívne sa na ňom začalo pracovať už pred šiestimi rokmi a publikácia je výsledkom niekoľkoročného precízneho výskumu. Okrem dvoch kľúčových autorov Václava Maceka a Jeleny Paštékovej sa na nej podieľalo viacero ďalších odborníkov, medzi nimi historička a prekladateľka Angelika Šramková, filmová historička Petra Hanáková a najmä dvaja supervízori Rudolf Urc za oblasť dejín slovenského animovaného filmu a Štefan Komorný pri problematike filmovej techniky a audiovizuálnych technológií. Vedeckým redaktorom publikácie bol Martin Kaňuch, na obrazovej a grafickej časti participoval Marián Brázda z edičného oddelenia SFÚ, na projekte dlhodobo pracovali aj ďalší odborní pracovníci SFÚ Jana Stradiotová, Renáta Šmatláková, Lucia Karellová, Michal Maršálek a Branislav Frlička. Pri príprave publikácie sa využívali najmä archívne fondy SFÚ, najmä fond Koliby a nové osobné fondy osobností slovenského filmu, autori zároveň čerpali informácie aj zo súkromných archívov, napríklad Agneši Kalinovej, Vlada Kubenka, Ivana Rumanovského a zo zahraničných verejných a štátnych archívov v Berlíne, Prahe či v Budapešti. Cenným zdrojom sa stali aj databázy Slovenského filmového ústavu SK CINEMA.

 

„Od prvého vydania Dejín slovenskej kinematografieuplynulo dvadsať rokov. Za toto obdobie sa mnohé zmenilo, slovenská kinematografia po roku 1989 na krátky čas upadla do klinickej smrti, potom sa ju podarilo oživiť a po následnej dlhej rekonvalescencii sa dostala do dobrej kondície,“ hovorí pri príležitosti vydania knihy Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ.„Nové filmové dielo nie je iba osamoteným pokračovaním tých predchádzajúcich, ale vždy vrhá svetlo či tieň na svojich predchodcov. Časový odstup a nová situácia podnietili aj Václava Maceka a Jelenu Paštékovú k tomu, aby spresnili a doplnili mnohé interpretácie, prehodnotili niektoré stanoviská, explicitne poukázali na vplyvy a súvislosti, ktoré sa odkryli až vznikom nových diel, a nakoniec aj doplnili mozaiku kontextov o nové fakty. Rozšírení, spresnení a zmien bolo toľko, že sa autori rozhodli publikovať druhé vydanie Dejín slovenskej kinematografie v dvoch zväzkoch.“

 

Prvý zväzok publikácie reflektuje obdobie dejín slovenskej kinematografie chronologicky od jej začiatkov v roku 1896 až po koniec obdobia československej novej vlny v roku 1969. Kniha je rozdelená do šiestich kapitol, každá z nich obsahuje na záver krátke zhrnutie s dôrazom na dôležité udalosti a fakty príslušného obdobia. Jej súčasťou je bohatý fotografický materiál, ktorý evokuje atmosféru doby, v publikácii sa použilo takmer 400 fotografií a ilustrácií predovšetkým z fotoarchívu SFÚ i z iných filmových inštitúcií. Knihu dopĺňa menný a názvový register a zoznam prameňov a literatúry. Na obálke je použitý ikonický záber od fotografky Zuzany Mináčovej z filmu Štefana Uhra Slnko v sieti (1962), považovaného za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia. Prvý zväzok má 624 strán.

 

Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 vydal Slovenský filmový ústav v spolupráci s OZ Fotofo / Stredoeurópsky dom fotografie a s VŠMU v Bratislave. Knihu si je možné zakúpiť odo dňa jej krstu 3. marca 2017 za 49 eur v predajni SFÚ Klapka.sk (www.klapka.sk) na Grösslingovej ul. 43 v Bratislave a v Kine Lumière, ako aj vo vybraných slovenských kníhkupectvách.

 

 

Vydanie publikácie finančne podporil Audiovizuálny fond.

 

Slovenský filmový ústav