Helga Hošková-Weissová mala 10 rokov, keď ju pre jej židovský pôvod vylúčili zo školy. O dva roky neskôr ju spolu s rodičmi deportovali do nacistického koncentračného tábora Terezín. V batožine si niesla svoj denník, pastelky, vodové farby a blok na kreslenie. Otec jej povedal: “Maľuj, čo vidíš!“ A malá Helga ho poslúchla – kreslila a maľovala – zobrazovala dianie v koncentračnom tábore, aby tak podala svedectvo o hrôzach, ktorých bola svedkom, a ktoré navždy poznačili jej dušu. Za takmer tri roky pobytu v terezínskom ghette namaľovala Helga Hošková-Weissová viac ako stovku obrázkov zachytávajúcich každodenný život väzňov.
Z Terezínu presunuli rodinu do koncentračného tábora v Osvienčime. Otec mladej Helgy tam zomrel v plynovej komore, ona s matkou boli vybrané na prácu do leteckej továrne v nemeckom Freibergu. V apríli 1945 obe absolvovali pochod smrti smerujúci do koncentračného tábora Mauthausen. 5. mája sa tam nakoniec dočkali oslobodenia.
Diela, ktoré Helga Hošková-Weissová nakreslila v Terezíne, sa zachovali vďaka jej strýkovi. Maľované svedectvo o holokauste skryl do kufra, ktorý zamuroval. Po skončení 2. svetovej vojny sa k nemu vrátil.
Cyklus diel Maľuj, čo vidíš! je dnes významným umeleckým dielom a mimoriadnym historickým svedectvom. Výstava v Univerzitnej knižnici v Bratislave sa koná pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry. ,,Európsky deň židovskej kultúry má už viac ako 20-ročnú históriu. Je to príležitosť oboznámiť sa s pamiatkami hmotnej židovskej kultúry. Je potrebné si uvedomiť, že tieto pamiatky vytvorili židia na Slovensku, že sú to pamiatky nášho spoločného kultúrneho dedičstva. A potrebné je tiež pripomenúť často ich veľmi zlý stav. Európsky deň židovskej kultúry je aj príležitosť zúčastniť sa podujatí ako sú koncerty, výstavy či prednášky. Neoddeliteľnou časťou našej histórie je pripomínanie hrôz holokaustu. Tento rok máme vynímočnú príležitosť predstaviť kresby a maľby Helgy Hoškovej-Weissovej, ktorá ako malé dievčatko v rokoch 1941 – 1945 prežila útrapy 4 nacistických koncentračných táborov,“ zhrnul Peter Werner, prezident židovskej humanitárnej organizácie B‚nai B‚rith Tolerancia.
Helga Hošková-Weissová: Narodila sa 10. novembra 1929 v Prahe. Otec bol bankový úradník, matka krajčírka. Druhú svetovú vojnu prežila vo viacerých nacistických koncentračných táboroch. Po jej skončení sa vrátila do Prahy. Vyštudovala gymnázium a strednú grafickú školu. V roku 1950 nastúpila na Vysokú školu umelecko-priemyslovú do ateliéra Emila Fillu. Štúdium dokončila u Aloisa Fišárka.
Aj ďalšie jej diela boli poznačené hrôzami, ktoré prežila počas 2. svetovej vojny. Najmä v prvých povojnových rokoch maľovala obrazy, ktoré znázorňovali zážitky z lágrov po odchode z Terezína. Téma holokaustu ju v tvorbe sprevádza počas celého života – tieto diela však nepredáva – majú byť mementom toho, čo sa stalo: „Já vlastně v té tematice zůstávám pořád, protože pořád mám pocit, že všechno neskončilo a že se naopak zase některé věci začínají opakovat. A já se dokonce začínám čím dál tím víc vracet k té válce. Ale ne proto, abych popisovala ty situace, které se staly a že se staly, ale které by se mohly stát. A je to spíš takové varování: Nenechte to dojít až takhle daleko! Tohle už se nikdy nesmí stát!“ citát Helgy Hoškovej-Weissovej, dostupný na: http://www.pametnaroda.cz/story/hoskova-weissova-helga-1929
Helga Hošková-Weissová vystavovala v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Taliansku a USA. V roku 1993 získala čestný doktorát na Massachusetts College of Art v Bostone, je nositeľkou medaily Josefa Hlávku (2009) a medaily Za zásluhy I. stupňa (2009) udelenú prezidentom ČR. Z terezínskych kresieb bola vydaná monografia. Helga Hošková–Weissová žije v Českej republike.
Európsky deň židovskej kultúry: Každoročne sa koná v prvú septembrovú nedeľu v takmer tridsiatich krajinách Európy. Slovensko sa do Európskeho dňa židovskej kultúry zapája od začiatku – už viac ako 20 rokov. Tento rok pripadol na 2. septembra. Pri tejto príležitosti je verejnosti sprístupnený pamätník Chatama Sofera aj expozícia Múzea židovskej kultúry SNM na Židovskej ulici, či synagóga na Heydukovej ulici. V priestoroch synagógy je inštalovaná stála expozícia judaík dokumentujúcich históriu židovskej komunity v Bratislave a jej blízkom okolí. Okrem toho si v synagóge môžu návštevníci pozrieť aj výstavu „Medzi Prešovom a Bratislavou“ o staviteľovi Eugenovi Bárkánym, ktorý sa zaslúžil o záchranu vzácnych artefaktov židovskej komunity.
Autorka sa vernisáže nezúčastní.
Vstup na výstavu v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave je z Ventúrskej 11. Jednotlivcov prosíme oznámiť záujem o prehliadku výstavy u pracovníka SBS pri vchode. Skupinové návštevy treba ohlásiť vopred na kontaktoch: produkcia.mfkc@ulib.sk; +421 918 898 862; +421 2 2046 6518
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
